K laboratóriám v útvare Generálnej manažérky pre výskum a vývoj USSE sa radí aj špecializované pracovisko, v ktorom sa nachádzajú pilotné linky. Ide o zmenšené modely technologických zariadení, aké sa používajú v reálnej prevádzke. Pomocou pilotných liniek výskumníci sledujú finálne vlastnosti materiálov na základe zmeny určitých parametrov. Ako vraví špecialista Ľuboš Juhar, každý výsledok je pre výskumníkov hodnotný. „Nezameriavame sa na absolútne hodnoty. Výsledky experimentov nám ukazujú trendy, respektíve cesty, ktorými sa môžeme uberať aj v skutočnej výrobe,“ pripomína špecialista, ktorý zároveň zodpovedá za obsluhu zariadení, návrh i vyhodnotenie experimentov. „Väčšinu prác robíme pre potreby výskumu, no často sa na nás obracajú napríklad aj naši kvalitári. Sme pre nich takou podporou pri riešení prevádzkových problémov,“ dodáva.
Laboratórium s pilotnými linkami, ktoré sa nachádza na prízemí v zadnej časti budovy Výskumu a vývoja, začali budovať v roku 2004. Väčšina prístrojového vybavenia pochádza z USA. „Zariadenia, ktoré dnes používame, priniesli z Ameriky. Bolo to v čase, keď korporácia prevzala spoločnosť National Steel. Keďže U. S. Steel má v Amerike vlastný vývojový ústav, rozhodli sa, že tieto prístroje prevezú k nám,“ vysvetľuje Ľ. Juhar odkiaľ pochádzajú pilotné linky.
Čo sa teda v tomto laboratóriu nachádza? V prednej miestnosti je vákuová indukčná taviaca pec. Pre výskumníkov je to taká malá oceliareň. Podstatu zariadenia tvorí vákuová komora s taviacou panvičkou, do ktorej sa sype vsádzka. Po roztavení a nalegovaní sa tavba odlieva do kokily a výsledkom je vyše 20-kilogramový ingot. Ten sa ďalej spracováva na mini brámy, a to ohrevom a valcovaním za tepla. Súčasťou procesu je aj odber vzorky pre rýchle stanovenie obsahu uhlíka a síry v oceli s využitím analyzátora.
Hneď vedľa sa nachádza ďalšie zariadenie väčšieho rozmeru. „Je to simulátor poklopového žíhania, v ktorom je možné žíhať vzorky o rozmeroch maximálne 300 x 150 x 80 milimetrov v ochrannej atmosfére tvorenej zmesou dusíka a vodíka. Ich pomer je pritom možné ľubovoľne meniť. Maximálna teplota vo vnútri žíhacej retorty je 1100 °C. Keďže ide o vyhradené technické zariadenie, na obsluhu je potrebné špeciálne osvedčenie. Pracujú pri ňom kolegovia z odboru povlakovaných a finálnych výrobkov,“ bližšie predstavuje toto zariadenie Ľ. Juhar. Oproti simulátoru poklopového žíhania je studená valcovacia linka. Je to jednoduchá duo reverzná stolica, ktorá umožňuje valcovať vzorky plechov za studena. Určitým počtom prevalcovaní tak možno získať požadovanú hrúbku.
V miestnosti je ešte jeden prístroj, a to bodová zváračka. Testujú s ňou zvárateľnosť plechov.
Podľa Ľ. Juhara ide o zariadenie staršieho dátumu, ktoré plánujú v najbližšom čase nahradiť novou, modernejšou zváračkou.
V druhej miestnosti je vyhradené miesto pre najkomplikovanejšie zariadenie laboratória – reverznú duo stolicu pre valcovanie za tepla. Simuluje procesy valcovania na teplej širokopásovej trati. Pri tejto činnosti je dôležité sledovať teploty vstupov a výstupov pri jednotlivých redukciách hrúbky vzoriek. Linku je možné prevádzkovať v manuálnom alebo automatickom režime. Súčasťou zariadenia je tiež chladiaci box, ktorý je vernou kópiou laminárneho chladenia používaného vo výrobe.
Laboratórium disponuje aj termomechanickým simulátorom GLEEBLE 1500D. Pracuje so vzorkami veľmi malých rozmerov (niekoľko centimetrov až milimetrov) a slúži na simuláciu výrobných procesov a veľmi presné stanovenie fyzikálnych vlastností ocelí.
Na vákuovej indukčnej taviacej peci výskumníci urobia ročne 20 až 30 tavieb s novým chemickým zložením a na ostatných pilotných linkách otestujú stovky vzoriek.
V laboratóriu môžete okrem Ľ. Juhara najčastejšie stretnúť Daniela Schöna, Petra Stoľara, Martina Gatiala, Ivora Kučeru a Pavla Zahumenského. Pilotné linky však pracovne využívajú aj ďalší výskumníci a vývojári.
