Slavomír Mitro na horolezeckej výprave v Pakistane (3)

Znova bolo nestále počasie a aj keď bolo nezvyčajne teplo a všetok sneh sa topil, čo nás trochu znepokojovalo, lebo vodu sme mali asi len na jeden deň. Tak sme trekovali po okolí. Čas odchodu sa približoval a už sme boli netrpezliví. Ku koncu štvrtého týždňa prišla pozitívna SMS s vyhliadkou trojdňového dobrého počasia, ale večer sme museli plány prehodnotiť. Do základného tábora sa nám vysielačkou ozval Erik Rabatin, ktorý sa spolu s Danom Šakom a Martinom Suchým pokúšali o novú cestu Z stenou K7 na Badal Wall. Ohlásil, že Dano spadol a ráno bude potrebovať pomoc so spustením pod stenu a zostupom dole. Až večer sa nám podarilo dopraviť Dana do stanu. Pre Martina a Dana výprava skončila a odišli predčasne domov.

Prakticky sa pre nás expedícia taktiež skončila. Zostávali nám dva nedaždivé dni, čo bolo málo, ale rozhodli sme sa risknúť to. Liezlo sa nám dobre a za jeden deň sme dosiahli zatiaľ najvyššie miesto s názvom "snehová polica", ktorý vyznel dosť komicky, lebo po snehu tu nebolo ani stopy. Voda sa nám minula a pred nami bolo najťažšie miesto cesty. Blížiaca sa oblačnosť neveštila nič dobré. Ráno sme naliezli smädní do steny a na obed sa ocitli pred traverzou za 7c, čo bolo kľúčové miesto. Dobíjali sme ju celé dve hodiny, no smutne sme skonštatovali, že to nepôjde. Skončili sme teda po asi 400 m v tretine cesty. Do večera sme zlaňovali, zbalili veci a v noci zničení dorazili do základného tábora. Tam sme stretli aj ostatných kamarátov, ktorým sa tiež nepodarilo doliezť na vrch. Ďuro Švingal s Andym Kolárikom museli zostúpiť z pokusu na K6 kvôli Andyho nekončiacemu silnému kašľu. Gabo Čmárik, Jano Šofranko a Vilo Šujan pri prvovýstupe na K7 z juhu nemohli pokračovať, lebo bolo teplo a nemali vyľadnený skalný úsek, ktorý bol jedinou cestou vyššie. Erik sa ešte sólo výstupom vrátil pozbierať materiál zo steny, ktorí tam pri nehode nechali a tak tam smutne sedel s ostatnými.

O pár dní som už cestoval domov cez miesta, ktoré sa mi zrazu ukazovali trochu inak, nie tak cudzo a divoko ako na začiatku a začínal som chápať túto krajinu dobrých ľudí. S pocitmi nenaplneného cieľa, ale plný zážitkov a dobrodružstiev som rozhodnutý vrátiť sa.

Na záver by som chcel poďakovať viceprezidentovi BSCe Andrew Armstrongovi a generálnemu manažérovi Mariánovi Tóthovi za podporu a pochopenie pri uvoľnení na túto expedíciu.