Elektromechanik Ladislav Vaštag vo voľných chvíľach rád rezbárči

Keď pred približne šiestimi rokmi prišiel za ním kamarát, či by mu neskúsil vyrezať z dreva reliéf s tematikou hrozna na čelnú stranu vínneho súdka, prikývol. Nápad ho potešil. Drevo mal rád odjakživa a zručnosť v prstoch tiež. V detstve rád kreslil, hádam ešte nezabudol, čo sa za sedem rokov naučil v základnej umeleckej škole. "Urobil som niekoľko návrhov na papier a pustil sa do vyrezávania. Kamarátovi sa reliéf páčil, to ma povzbudilo a tak som postupne skúšal vyrezávať z dreva aj iné veci," hovorí elektromechanik divízneho závodu Servis a služby Ladislav Vaštag o začiatkoch svojej rezbárskej záľuby.

Medzitým stihol za pomoci otca pre rodinu, ktorá sa v krátkom čase rozrastie o nového člena, postaviť v blízkych Mokranciach dom, o ktorom vraví, že chce ešte veľa roboty. Malý stolík, pri ktorom vznikajú drevené výrobky, sa zatiaľ tiesni v rohu garáže, na konci záhrady však už stojí neveľký domček, ktorého polovica bude vyhradená dielni, kde nájdu miesto aj všakovaké špeciálne dláta, brúsky a fréza. "Už sa teším, hoci do zimy ho už nestihnem dokončiť. Tak budem ešte mrznúť v garáži...," usmeje sa. Aj teraz v nej skôr než benzín a olej cítiť vôňu uskladnených dosák dreva. "Najviac využívam dubové a bukové drevo. To, čo vyrobím, si hneď aj známi rozoberú. Väčšinou sú to menšie veci, ale urobil som napríklad i čajový stôl, či operadlo na lavičku, ktoré nakoniec skončilo v jednej rodine na stene ako obraz. Zaujímavé to bolo aj so stolom, ktorý si vyžiadala sesternica. S nápisom v strede a ešte k tomu s požiadavkou, aby vyzeral, že má už najlepšie roky za sebou. Tak mu bolo treba dať patinu, povrchovo ho upraviť, to bola naozaj skúška. Skúšali sme včelí vosk, opaľovanie, morenie... Výsledok však stál za to. Obdivuje ho vraj každá návšteva."

Zrod stolíka dodnes pripomína kus dosky, kde si jeho autor nacvičoval vyrezávanie písma. "Všetko sa človek učí pri práci. Ako to urobiť lepšie či rýchlejšie... To, čo mi voľakedy trvalo tri, štyri hodiny, teraz stíham za hodinu... Keď som po prvý raz vyrezával kruh, pustil som sa do toho ručne, trvalo mi to naozaj dlho. Teraz si nakreslím kruh a vyfrézujem ho raz - dva," zasväcuje do svojich grifov. "Dôležitá je aj kvalita ručného náradia, najmä dlát. Ja mám zopár ručne kovaných od majstra rezbára z Čečejoviec. Nové zháňam v špecializovaných obchodoch pre remeselníkov- rezbárov," rozpráva so zaujatím o svojom koníčku, ktorý si okrem zručných rúk vyžaduje aj priestorové videnie, cit a nadanie. A čo ďalšie plány? "Predstáv mám aj sto, najlepšie nápady prichádzajú v noci, naozaj," dodá so smiechom. "Nevstanem, aby som si predstavu rýchlo naskicoval, to nie, spolieham sa na fotografickú pamäť," vysvetľuje.

Záľube Ladislava Vaštaga fandia aj najbližší. On sám už neraz ocenil dobré rady manželky, ktorá má vzťah k umeniu. "Robota s drevom je pre mňa najlepším relaxom po práci, kde sa venujem úplne inej činnosti. Mám na starosti revízie elektrických spotrebičov. Ak prídete o rok, dúfam, že už budeme sedieť na terase s vlastnoručne zhotoveným nábytkom," lúči sa. Pravda, ak si ho zasa niekto nevyprosí. Záujemcom, tak ako doteraz, zrejme neodolá. Teší ho, keď jeho práce ľudí oslovia.