Čo najviac zaujímalo zástupcov médií

Ktoré firmy a podnikateľské subjekty postihne 14-percentné zníženie kvót CO2 oproti pôvodnému Národnému alokačnému plánu SR najviac? Je známe, že spoločnosť U. S. Steel Košice sa obrátila na súd, zvažujú takýto krok aj ďalšie zo strán zúčastnených na stretnutí? Môže ovplyvniť rozhodnutie Európskej komisie o znížení kvót oxidu uhličitého rozvoj zahraničných investícií na Slovensku? To je časť otázok, padajúcich z radov novinárov na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila vzápätí po skončení spoločného rokovania sedemnástich spoločností z deviatich priemyselných sektorov SR.

"Štrnásť percentným znížením kvót boli postihnutí oceliari, cementári, energetici, banský priemysel, Slovnaft, plynári i chemici," skonštatoval na margo prvej otázky prezident U. S. Steel Košice Christopher Navetta. "Teda všetky odvetvia, ktoré spaľujú alebo spracovávajú látky obsahujúce uhlík. Firmy, ktoré tu majú svojich zástupcov, reprezentujú veľké objemy investícií a objem zamestnanosti. Takže to nie je problém spoločnosti U. S. Steel Košice. Je to problém slovenského hospodárstva."

Podľa vyjadrenia Jaroslava Košťálika zo Slovnaftu, Róberta Kopného z SPP a Mária Grassla z Holcim (Slovensko), a.s., ktorí na tlačovej konferencii nechýbali, dotknuté firmy zatiaľ právne kroky voči rozhodnutiu Európskej komisie nepodnikli, niektoré ich však zvažujú. Mnoho závisí aj od spôsobu rozdelenia emisných kvót medzi jednotlivé podniky."Pokiaľ by bolo prijaté rozhodnutie mínus 14 percent, čo absolútne nevyhovuje plánu výroby Slovenských elektrární a produkcii elektrickej energie na Slovensku, tak Slovenské elektrárne, a.s. tiež zvažujú určité právne kroky, ale možno smerujúce nie k Európskej komisii, ale na slovenskú vládu alebo ministerstvo životného prostredia," zdôraznil v tejto súvislosti zástupca firmy Branislav Mihály.

Prezident Christopher Navetta v krátkosti priblížil chronológiu tohto kroku zo strany U. S. Steel Košice. "Dňa 20. októbra došlo k rozhodnutiu o znížení slovenského národného alokačného plánu Európskou komisiou. Po tomto dátume začala plynúť 60-dňová lehota, počas ktorej sa môžu podávať námietky. Dúfali sme, že v jej priebehu slovenská vláda podnikne určité kroky na skorigovanie tejto situácie. K tomu nedošlo a my sme sa rozhodli urobiť právny krok a takýmto spôsobom začať ochraňovať svoje práva. Samozrejme, uvítame ktorúkoľvek zo spoločností, ktorá by sa stala súčasťou žalujúcej strany. Najradšej by sme boli, keby na našej strane stála už aj slovenská vláda."

Zástupcov médií tiež zaujímalo, aké percento zníženia kvót emisií CO2 by bolo pre SR prijateľné. Ako zdôraznil Christopher Navetta, akceptovateľné by bolo nulové zníženie. Podoprel toto vyjadrenie predovšetkým faktom, že všetky firmy poskytli odborne a technicky odôvodnené údaje slúžiace ako podklad pri tvorbe časti slovenského alokačného plánu. "Za U. S. Steel Košice môžem povedať, že sme ich založili skutočne na výrobných potrebách. Nemali sme záujem o extra alokácie, založili sme ich na báze nášho strategického plánu. Z toho dôvodu je vlastne akceptovateľná len tá nula."

"Minister Rusko listom ešte z 19. októbra minulého roku, teda v čase, keď Slovensko prijímalo svoje koncové rozhodnutie, na tento problém upozorňoval," zareagoval Branislav Mihály na otázku týkajúcu sa možného negatívneho dopadu rozhodnutia Európskej komisie na rozvoj zahraničných investícií na Slovensku. "Sú tu veľké zahraničné investície, ktoré budú potrebovať minimálne elektrickú energiu, teplo. Tieto energie sa budú musieť vyrobiť tu, zrejme aj s produkciou CO2. Toto môže byť skutočne obmedzujúcim faktorom. Myslím, že tento fakt bol pri tvorbe národného alokačného plánu trochu podcenený. Zahraničné investície, a samozrejme ich rozvoj, neboli podľa môjho názoru docenené. Môže to v konečnom dôsledku znamenať aj určité obmedzenia."