Hovoríme s riaditeľom odboru obchodovania s emisnými kvótami Ministerstva životného prostredia SR Milošom Grajcarom

Zastúpenie  Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach zorganizovalo 24. októbra 2017 v priestoroch univerzitnej knižnice  verejno-odborné podujatie Diskutujeme o budúcnosti Európy. Na otázky moderátora i študentov odpovedali vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek i Ladislav Miko, zástupca generálneho riaditeľa  GR pre zdravie a bezpečnosť potravín Európskej komisie. V druhej časti sa v paneli venovanom inováciám v oblasti  životného prostredia a energetiky zapojili do zaujímavej a podnetnej diskusie Miloš Grajcar, riaditeľ odboru obchodovania s emisnými kvótami Ministerstva životného prostredia SR, prorektor TU Košice Anton Čižmár, Pavol Miroššay z IT Valley a riaditeľ pre inovácie a energetickú stratégiu U. S. Steel Košice Ladislav Horváth.

Zástupcu Ministerstva životného prostredia SR Miloša Grajcara sme požiadali o rozhovor.

» Má podľa vášho názoru pri neustále sa sprísňujúcich podmienkach a nárokoch na znižovanie emisií v Európe budúcnosť aj oceliarenská výroba?

Určite áno. Ciele, ku ktorým sa zaviazalo medzinárodné spoločenstvo, ako aj Európska únia a Slovensko podpisom a ratifikáciou Parížskej dohody, sú síce ambiciózne, ale nemajú za cieľ likvidáciu priemyslu. Je samozrejmé, že možnosti znižovania emisií skleníkových plynov sú v rôznych sektoroch iné. Pri priemyselných sektoroch, ako je napríklad výrobe ocele, budú potrebné nové technológie a technologické postupy. Väčšinu týchto technológií bude ešte len potrebné vymyslieť, prípadne bude trvať ešte nejaký čas, kým budú tieto technológie pripravené na komerčné využitie. Je však potrebné dodať, že bez konkrétnych mitigačných opatrení, ako je napríklad v Európskej únii systém obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS), by bola motivácia na dosiahnutie technologického pokroku nižšia. Práve takého ambiciózne ciele majú podnietiť investície do nových technológií a hľadať nové inovatívne riešenia. Aj v budúcnosti možno očakávať, že stále budú existovať výrobné odvetvia, ktoré budú produkovať emisie skleníkových plynov, avšak tieto by mali byť vyrovnané schopnosťou lesov zachytávať tieto emisie. Práve snaha o uhlíkovú neutralitu, čo je vlastne vyrovnanie produkcie a záchytov emisií, je priestor, v ktorom sa môže aj priemysel ďalej rozvíjať. Samozrejme, toto nebude možné bez znižovania emisií v priemysle.

» Čo si myslíte o sporoch v súvislosti s dodržiavaním ustanovení Parížskej klimatickej dohody?  Ako sa jej napĺňanie môže dotknúť hutníckeho priemyslu na Slovensku?

Parížska dohoda predstavuje skutočne medzinárodnú dohodu. K dnešnému dňu ju podpísalo 195 krajín a ratifikovalo ju už 169 krajín. Najdôležitejším dôvodom, prečo tomu tak je, je práve možnosť krajín predkladať si vlastné záväzky na znižovanie emisií skleníkových plynov vo forme tzn. národne definovaných príspevkov  (NDCs). Vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o vystúpení USA z Parížskej dohody ide výrazne proti tomuto globálnemu trendu. Dôvody tohto rozhodnutia sú viaceré, cez snahu podporiť domáci priemysel až po silnú uhoľnú lobby, prípadne snaha o vyrokovanie si lepších podmienok. V USA je však systém iný ako napríklad v EÚ alebo v Číne. V USA chýba celkový politický konsenzus a aj preto tu významnú úlohu pri boji so zmenou klímy zohrávajú jednotlivé federálne štáty, mestá a spoločnosti. Napríklad štát Kalifornia má vlastný systém obchodovania (ETS) a aj niektoré iné štáty na východnom pobreží sa usilujú medzi sebou vytvoriť podobný systém obchodovania. Americké mestá a spoločnosti sa tiež zapájajú do rôznych iniciatív a napríklad cez iniciatívu  U.S. Climate Alliance sa zaviazali, že splnia záväzok, ktorý si stanovili USA v svojich NDCs znížiť emisie skleníkových plynov o 26 – 28 % do roku 2025 oproti roku 2005. Preto môže rozhodnutie prezidenta paradoxne prispieť k posilneniu globálneho partnerstva v oblasti boja proti zmene klímy.

Napĺňanie záväzkov Parížskej dohody sa dotkne aj hutníckeho priemyslu na Slovensku. Ako som už uviedol, snahou však nie je likvidácia priemyslu, ale hľadanie a zavádzanie nových inovatívnych technológií, ktoré budú emisne menej náročné. Na tento prechod budú potrebné aj značné investície zo strany priemyslu. EÚ však bude tak ako aj doteraz podporovať inovatívne riešenia a už od roku 2021 bude napríklad cez Inovačný fond umožňovať investície do nových inovatívnych technológií aj v oblasti hutníckeho priemyslu.

» Ako podľa vášho názoru ovplyvní odchod Veľkej Británie z Európskej únie obchodovanie s emisiami? Je už známy nejaký model? Budú kvóty určené pre Britov rozdelené pre zvyšok EÚ, alebo si ich takpovediac vezmú so sebou?

Otázka Brexitu a jeho dopadu na systém obchodovania (EU ETS), ako aj na záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody ešte nebola na programe rokovaní, keďže v prvej fáze rokovaní sa diskutuje o iných otázkach. Scenárov je viacero, či už tvrdý Brexit alebo plnenie si záväzkov spoločne s EÚ. Momentálne je však predčasné hovoriť o konečnom riešení.