Vyhľadávanie:

Igor Lefkanič bol na „rande“ s medveďmi

Igor Lefkanič bol na „rande“ s medveďmi

Deti už nedočkavo „strihajú meter“ do konca školského roka. Aj my, dospelí, sa tešíme na leto. Raz sa to počasie predsa musí umúdriť a budeme môcť vybehnúť napríklad na prechádzku do prírody. Aj huby už vraj začali na niektorých miestach rásť...

V poslednom čase však stále viac a viac počúvame o výskytoch medveďa hnedého v rôznych blízkych lokalitách, aj v okolí Košíc. Kým my, obyčajní smrteľníci ,  máme z možného stretnutia s medveďom strach, náš kolega, čitateľ a známy ochranca prírody Igor Lefkanič sa ich vybral hľadať cielene. A poslal nám svoj príbeh, z ktorého sa môžete dozvedieť aj to, čo robiť v prípade, že medveďa stretnete, alebo ešte lepšie – ako sa stretnutiu s ním vyhnúť.

„Je krásne popoludnie a my sa s kamarátom vydávame na stretnutie s medveďmi. Vieme, kde sa zvyknú zdržiavať. Snáď budeme mať šťastie. Prechádzame hustým lesom, oči sú na stopkách. Na ceste vidieť čerstvý, veľký trus a opodiaľ dva menšie.  Smerujeme teda dobre. Kráčame potichu, presne tak, ako by to nemal robiť bežný turista. V hore je dôležité dať o sebe vedieť, aby sme neprekvapili nejaké väčšie zviera, ktoré stretnúť nechceme. Nevravím, že treba kričať, stačí sa nahlas rozprávať, občas zakašľať.

Pred nami sa otvára krásna, trávnatá plocha posiata čučoriedkovým porastom, ktorú  po obvode lemuje zmiešaný les. Opodiaľ vidíme chrbát utekajúceho medveďa. Usádzame sa pod hustú brezu a čakáme. Naše pohľady smerujú na miesto, odkiaľ by sme mohli očakávať príchod kráľa našich lesov. No prvé stretnutie prišlo práve z opačnej strany.

Medvedica s dvoma malými medvieďatami si vykračuje po lúke. Nadvíha starý nahnitý peň a hneď k nej prichádzajú medvieďatá. O chvíľu opäť miznú v lese. Moje telo je ako radar, sleduje každé šuchnutie. O pár minút neskôr sa z lesa pred nami vynárajú dva zdatné samce a pasú sa na lúke. Sledujeme ich mohutne telá. Vietor je priaznivý, fúka smerom od nich. Po asi 15 minútach sa rozutekajú  do lesa. Čosi sa deje. Na scénu prichádza niečo väčšie. Je to medvedica so samcom. Spolu sa hrajú a otierajú o kamene, dotieravé muchy  im nedajú pokoj.

Medvedica ešte nebola párená pretože nemá vytrhanú srsť  na šiji.  Ňufáky majú zaborene do trávy a hodujú na zeleni a čučoriedkach. Vôbec si nás nevšímajú a ani na lúskanie prstami nereagujú,  ani nezdvihnú hlavy. Samec spozornel až na to, keď z lesa vyšiel ďalší medveď. Rozbehol sa smerom k nemu, aby tak odplašil prípadného soka. Pár napokon nenechal nič na náhodu a rozhodol sa spečatiť svoju lásku medvedím párením. Celé toto divadlo bolo od nás vzdialené 30 metrov. Pozorovanie by trvalo aj dlhšie ako 45 minút, ale náš fotoaparát vydal zvuk, ktorý do lesa nepatrí. Zaľúbenci sa rozbehli smerom do lesa. Presne, ako keď stretnú človeka.

Medveď je plaché zviera a snaží sa ľudom vyhnúť. Človek nepatrí do jeho jedálneho lístka. Pochutná si na plodinách, tráve a nepohrdne ani mrcinou, alebo slabým, chorým zvieraťom. Medveď má veľmi dobrý čuch, rýchly beh, ale horšie je na tom so zrakom. Útoky medveďa na človeka sú vzácne, ale stávajú sa. Ak medveď zaútočí na človeka, ide o útok obranný.

Ak náhodou k stretu s medveďom dôjde, vtedy je najlepšie nemať očný kontakt,  pomaličky cúvať a samozrejme periférne medveďa sledovať. Neutekajte, mohlo by to vyprovokovať prenasledovanie. Pokojne sa mu prihovárajte a rukami mávajte nad hlavou. Ak medveď zaútočí, často iba zastrašuje. Ak náhodou dôjde k útoku, je dobré ľahnúť si na brucho a chrániť si hlavu.

Na záver sme ešte  pozorovali medvedicu s dvoma malými medvieďatami, ktoré sa ukázali pár metrov pred nami.  Po niekoľkých hodinách sledovania sme sa rozhodli opustiť medvedie územie.  Už počas spiatočnej cesty autom sa s nami prišiel rozlúčiť aj medveď - zarevaním a náznakom útoku na bok auta. Je 20.00 hodín a je najvyšší čas sa vzdialiť. Rande naživo s medveďmi  v nás  oboch zanechalo pozoruhodný a zároveň poučný zážitok.“

Foto: Igor Lefkanič

Ak máte, alebo budete mať aj vy zaujímavé zážitky počas blížiaceho sa leta, budeme radi, keď sa s nami o nich podelíte na adrese: ocelvychodu@sk.uss.com. A nezabudnite pridať aj zopár fotografií.

Ďalšie články

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...