V Bruseli sa uskutočnil Európsky deň ocele 2019
Európske združenie výrobcov ocele EUROFER zorganizovalo 26. júna 2019 svoju výročnú konferenciu – Európsky deň ocele (European Steel Day) 2019: Prechod k budúcnosti EÚ priemyslu, ktorej cieľom bolo poukázať na úskalia, ktorým náš sektor v súčasnosti čelí. Tie zahŕňajú súčasnú veľmi náročnú situáciu, európske ochranárske opatrenia, ako aj potrebu podpory pre inovácie, pokiaľ má náš sektor v budúcnosti uspieť v dekarbonizácii.
Počas podujatia vystúpil Geert Van Poelvoorde, prezident EUROFER-u, ktorý povedal: „Dnes sa náš európsky oceliarsky priemysel nachádza na rázcestí, hľadí na viacero smerov, ktorými by sme mohli pokračovať. V tomto momente nie je jasné, ktorým smerom sa uberieme, pretože čelíme zložitým geopolitickým, ekonomickým a environmentálnym nástrahám.“
European Steel Day 2019 spojil oceliarsky priemysel, zákonodarcov a zainteresované strany, aby prediskutovali kľúčové záležitosti, ktorým čelí európsky oceliarsky priemyselný sektor. Na vrchole agendy bola klesajúca spotreba ocele v roku 2019, narastajúce dovozy a potreba znižovať emisie CO2 a nutnosť, aby ich EÚ chápala ako globálne úskalia a aby neboli len neférovou záťažou európskych oceliarov. „Uvedené záležitosti majú potenciál vymazať celé európske oceliarstvo. Na druhej strane nám však prinášajú aj veľkú príležitosť, pokiaľ sa chopíme tejto zmeny a využijeme ju na urýchlenie inovácií,“ dodal Van Poelvoorde. Európsky oceliarsky priemysel priamo zamestnáva 330 tisíc ľudí.
„Musíme pritom zobrať do úvahy, že každé pracovné miesto v hutníckom priemysle vytvára ďalších viac ako sedem nepriamych pracovných miest v iných odvetviach. Sú lokalizované práve v regiónoch, kde sa produkuje oceľ,“ pripomenul novinárom v Bruseli prezident U. S. Steel Košice Jim Bruno a dodal: „Osobitne pre tieto regióny, tak úzko zviazané s priemyslom, môže súčasná situácia s neférovými importami a dodatočnými nákladmi vytvoriť obrovský sociálny problém. Cítime zodpovednosť za našich zamestnancov, za ich rodiny a celé komunity, ktoré sú závislé na kondícii oceliarstva. Európski politici a politici v jednotlivých štátoch musia chápať, že sme na historickej križovatke, keď ďalšia cesta môže viesť k rozvoju alebo krvácaniu priemyslu. Stále existujú riešenia a opatrenia, ktoré sú čiastočne v rukách vlád. Priemysel vysvetľuje nerovnosť podmienok pre výrobcov z EÚ a mimo EÚ. Keďže k náprave zatiaľ nedošlo, musíme konať a chrániť našu budúcnosť,“ doplnil Jim Bruno.
K téme znižovania uhlíkovej stopy prezident Van Poelvoorde povedal: „Pre oceliarov existuje niekoľko možných ciest znižovania uhlíkovej stopy a momentálne sa v niekoľkých oceliarňach testuje zopár spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa. Avšak financovanie týchto projektov by malo byť zabezpečené z rôznych zdrojov: európsky oceliarsky sektor nemôže sám znášať náklady na zníženie uhlíkových emisií, tie si vyžadujú masívne investície a spoluprácu s inými stakeholdermi.“ Medzi nákladmi na dodržanie emisných limitov je úzke a jasné prepojenie - napr. EÚ ETS, náklady na inovácie a tlak na dovoz.
„Berúc do úvahy 1,8 tony emisií CO2 na 1 tonu vyrobenej ocele a cenu 25 € na 1 tonu emisií CO2, dodatočné minimálne náklady na každú 1 tonu ocele, za ktoré musí oceliareň nakupovať povolenky CO2, predstavujú 45 €. To je nákladová položka, ktorú nemusia znášať oceliari mimo EÚ,“ vysvetlil Van Poelvoorde.
Tieto relatívne malé cenové rozdiely môžu mať výrazný vplyv na konkurencieschopnosť na otvorenom trhu pre oceliarske firmy čeliace objemom ocele importovaným hráčmi na trhu, ktorí nemusia znášať tieto náklady.
„V súčasnosti nie je táto dynamika v EÚ braná do úvahy,“ zdôraznil Van Poelvoorde. „Dovoľte mi, aby som sa vyjadril explicitne: V Európe má oceľ budúcnosť, ale iba vtedy, ak budeme mať hybnú silu a vedomosti dostatočné na to, aby sme sa stali kontinentom s úspešnými oceliarmi s nízkou uhlíkovou stopou. Iba vtedy bude globálny priemysel nasledovať naše líderstvo a CO2 emisie sa budú znižovať v globálnom meradle.“
