Reakcia čitateľov Ocele východu na články týkajúce sa výstupu turistov na najvyššie vrcholy Ukrajiny, Bulharska a Grécka bola obrovská. Množstvo telefonátov, povzbudivých mailov, ale i zvedavých otázok počas obedov ma len presviedča o tom, že turistická obec medzi hutníkmi ešte nevymrela. Keď sa pred zhruba 15 rokmi vo fabrike prestali podporovať menej "výnosné" športy, zanikla aj TJ VSŽ - odbor turistiky. Na škodu veci, zdravia zamestnancov, ako aj prežívania voľného času celých rodín. Veľmi populárny bol napríklad výstup na Chabenec v Nízkych Tatrách organizovaný Petrom Necelom.

Okrem hodnotného športového výkonu sa pravidelne stretávali pri vatre na Táloch s kolegami z Ostravy. Dnes už dôchodca, Karol Hrubý, aj s ďalšími spolupracovníkmi, zasa zaviedol Lunochodecké vychádzky. Každý mesiac pri splne sa vyberú na nenáročnú prechádzku lesom, často spojenú s opekačkou. V tomto mesiaci sa koná už 369 vychádzka v poradí!!! Medzi dlhoročne navštevované akcie, založené ešte bývalým odborom turistiky, patrí aj Stopa zdravia pre bežkárov, ktorá v januári tohto roku mala už svoju 27. reprízu. Spomenúť treba Horskú 50, ktorá sa uskutočnila už po 31. raz.

Turistika má skrátka v tejto spoločnosti bohatú tradíciu. A čo je potešiteľné, noví záujemcovia pribúdajú. Veď aj v septembrovom zájazde do poľských Bieszczad bolo mnoho hutníkov, pričom ďalším sme už pre nedostatok miesta nemohli vyhovieť.

Poľské Bieszczady hraničia na juhu so slovenskými Bukovskými vrchmi a nadväzujúcimi časťami na Ukrajine. Ležia na území Vojvodstva krosnienskioho. Najvyšším vrcholom celého rozľahlého pohoria je Tarnica (1348 m). Najväčšími bieszczadskými poloninami sú Bukowe Berdo, Dzial, Jeleniowaty, Polonina Bukowska, Caryńska a Polonina Wetlińska. Pre poloniny sú typické vrcholové a hrebeňové lúky vo výškach od približne 1100 m n. m. Veľká časť pohoria je zahrnutá do Bieszczadski Park Narodowy. Vo vrcholových partiách sa často objavujú kamenné moria, nazývané rozsypance. V Bieszczadoch bolo zaregistrovaných 30 východokarpatských endemitov. V roku 1991 boli Bieczczady zahrnuté do celosvetovej siete biosférických rezervácií. Na dnešnom ráze tejto horskej oblasti sa vo veľkej miere podieľala aj posledná svetová vojna. Veľká časť obyvateľstva sa vysťahovala do Sovietskeho zväzu. Nakoniec tu zostalo 84 úplne opustených obcí, takže viac ako 80 percent územia zostalo neobývaných.

Naším cieľom bola Polonina Wetlińska. Túra začala pred obcou Smerek. Ešte sme ani poriadne nepridali do kroku a už sme platili 4 zloté za vstup do národného parku. Riečku Wetlinku sme prešli po kvalitnom moste. Čakal nás dlhý výstup na 1222 m vysoké vyhliadkové skaly Wysoka s kovovým krížom. V záverečnej časti výstupu sme sa vymanili z objatia listnatého lesa a zvyšnú časť dňa sme sa pohybovali iba po trávnatej polonine. Po krátkom odpočinku sme pokračovali cez sedlo Orlovicza, skalnaté Szare Berdo, najvyššie položený bod výletu Osadzki až na horskú chatku Puchatku. Ako príklad cenových relácií uvediem iba cenu za plechovku pollitrového piva - 7 zloté (kurz: 1 zloté/10 Sk). Nuž, ale iný kraj, iná cena. Keďže počasie bolo nádherné, s dobrou viditeľnosťou, účastníci boli informovaní o všetkých dominantných kopcoch v okolí. Na severovýchode bolo vidieť priehradný múr. Na východe Poloninu Carynsku, možno cieľ budúcoročného zájazdu. Ešte ďalej, kopce na Ukrajine. A samozrejme, slovenský národný park Poloniny na juhu s Kremencom a Riabou skalou. Ale tiež Vihorlat nad Zemplínskou Šíravou. Túru sme ukončili na križovatke ciest Bereky Górne, kde nás už čakal bus. Výlet trval asi 6 hodín aj s odpočinkom na chate. Na spiatočnej ceste sme sa ešte zastavili v Majdane, kde sme si prezreli depo Bieszczadzkiej kolejki leśnej. Úzkokoľajná železnička je okrem turistických trás najväčšou atrakciou tejto oblasti. Jazdí na trati Wola Mickowa - Przyslup.

Posledný tohtoročný zájazd sa uskutoční začiatkom októbra, kedy organizátori pripravujú výstup na Kľak a následný prechod hlavného hrebeňa Veľkej Fatry.