Komorný orchester ŠfK spríjemnil deň pacientom i personálu šačianskej nemocnice
V tvárach okoloidúcich nechýbalo prekvapenie. "Čo sa deje?," zastali niektorí vo vestibule šačianskej nemocnice so zvedavou otázkou. Iní na sekundu -
dve rozpačito zaváhali, či môžu prejsť popred improvizované hľadisko. Členovia Komorného orchestra Štátnej filharmónie Košice (ŠfK) pod vedením Karola Petrócziho práve ladili nástroje a skúšali
niektoré pasáže skladieb, ktorými sa o chvíľu chystali prihovoriť pacientom a personálu nemocnice v Šaci. Bola streda, 25. apríla, popoludní a možno i deň začiatku novej tradície v slovenských
nemocniciach. Ak sa tak stane, tento, na slovenské pomery ojedinelý počin sa bude navždy viazať práve s hudobníkmi košickej filharmónie. Tí totiž prišli s myšlienkou dostať hudbu a krásu do
prostredia, kde pozitívne emócie treba ako soľ.
"Takéto aktivity sa v zahraničí konajú bežne," informovala dramaturgička ŠfK Mária Kornúciková. "Inšpirovali nás. Sama som sa
v Paríži zúčastnila na podobných podujatiach, na ktorých neznela len hudba, ale prezentovalo sa aj výtvarné umenie. Po tom, čo sme získali návod od anglických i francúzskych kolegov, pripravili sme
dva koncerty. Jeden v šačianskej nemocnici a ďalší v rovnaký deň vo vojenskej nemocnici. Práve v Šaci sme sa stretli s veľkým porozumením a ochotou vedenia zdravotníckeho zariadenia. Reagovali hneď
pozitívne." Napokon, nebol to prvý a jediný kontakt nemocnice s umením. Stenu v blízkosti recepcie zdobia práce mladých dizajnérov z košickej Fakulty umení.
Práve pod nimi si rozložili svoje noty filharmonici. Skôr než sa sláčiky dotkli strún, pridal koncertný majster K. Petróczi malé želanie:
"Hádam niekedy v budúcnosti budú pri každej posteli v nemocnici, podobne ako je to samozrejmosťou pri sedadlách lietadiel, slúchadlá s vážnou hudbou. Takáto hudba dokáže
zázraky."
Pani Katarína zo Starej Ľubovne sa o koncerte dozvedela z nástenky a ako povedala, využila rada ponuku, ktorá jej spestrila dlhý nemocničný deň. Zvedavosť i možnosť
odreagovať sa prilákali aj Jozefa Mitaľa, ktorého čakala na druhý deň operácia oka. Bývalého železiara Otta Lengyela priviedla k sedadlám láska k hudbe. "Hudbu, najmä vážnu, mám
rád. Sám som hrával na klavíri, ale iba tak pre seba. Koncert sa mi páčil."
Približne štyridsaťpäťminútový blok melódií Vivaldiho, Mozarta, Bacha, Podprockého, Corelliho a ďalších skladateľov si nenechal ujsť ani riaditeľ ŠfK Július
Klein. "Orchester hral so zanietením. Verím, že to nebolo ich posledné vystúpenie v nemocničnom prostredí a že v projekte budeme pokračovať. Chceli by sme raz ročne hrať vo viacerých
nemocniciach."