
Úplná tma. Dym, pre ktorý som si nedovidela ani na koniec vystretej ruky. Len veľmi ťažko som dokázala identifikovať, že vedľa mňa je nejaká oplotená konštrukcia. Za ňou som videla ako prízraky v hmle len obrysy dvoch hláv v dýchacích prístrojoch.
Niekde v diaľke blikali dve stroboskopické svetlá. Na modro, na červeno. Ozývali sa čudné zvuky, akoby kov narazil na kov, bolo počuť hlasy ľudí.... Aj keď som presne vedela, kde sa nachádzam a prečo, a že to teda nie je žiadny hororový film, nebolo mi všetko jedno, pocit paniky rástol. Opierala som sa radšej chrbtom o stenu a snažila som sa byť čo najbližšie pri dverách, ktorými som vošla a neurobiť ani krok navyše do neznámeho priestoru.
Takto nejako to vyzerá v protiplynovom polygóne, tréningovom centre, ktoré si naši hasiči vybudovali v suterénnych priestoroch budovy. Už samotný vstup vyvoláva mierne obavy, pretože celá dlhá stena je pokrytá čiernymi tapetami s červeným ohňom.
Polygón je dlhý približne 130 metrov a skladá sa z 3 poschodí. Teda poschodí – každé „poschodie“ je vysoké len natoľko, aby sa ním hasič s dýchacím prístrojom na chrbte dokázal preplaziť. Od priestoru je celá „trať“ oddelená lanovými sieťami, ktoré sa dajú v prípade potreby, či paniky rýchlo prerezať. Po celej trase je množstvo prekážok – dverí, padacích dverí, sú tam figuríny...
Hasiči musia každý rok absolvovať cvičenie v protiplynovom polygóne, ktorý je schválený MV SR, Prezídiom Hasičského a záchranného zboru. Na Slovensku nie je žiadny dlhý až 130 metrov. Naši hasiči absolvovali takýto výcvik vo Veľkých Kapušanoch, teraz už môžu trénovať doma. Ten „ich“ polygón bol oficiálne schválený v decembri.
„Vzhľadom na charakter výroby v železiarňach, takéto výcviky potrebujeme absolvovať aj častejšie, máme nových hasičov, ktorí potrebujú nabrať skúsenosti. Som rád, že sa nám to podarilo. Úprimne sa chcem poďakovať všetkým chlapcom za ich obrovský prínos a nadšenie pri budovaní tohto tréningového centra,“ hovorí Benjamín Brandis, veliteľ hasičov a dodáva: „ Aj pre fabriku ušetríme nejaké peniaze, jeden takýto výcvik stál približne 10 000 eur. Zároveň vieme „v našom“ polygóne vykonávať výcviky aj pre hasičov z iných závodov a útvarov.“
Vnútorný priestor tréningového centra je vybavený termo kamerami a dianie sleduje hasič na obrazovkách monitorov v miestnosti pred vstupom.
Pri sledovaní výkonov hasičov, už v týchto riadne osvetlených priestoroch, a len na obrazovkách počítača, mi prišla na um „geniálna“ myšlienka, že hasiči by vlastne mohli toto tréningové centrum prenajímať napríklad aj záujemcom o rôzne únikové hry. „No nech sa páči, môžete byť prvá,“ zasmial sa Benjamín Brandis.
Až priveľmi rýchlo som sa rozlúčila s ním aj s hasičmi Martinom Korečkom a Marekom Boreckým (na fotografii vpravo), ktorí mi v protiplynovom polygóne v plnej výzbroji a ochotne pózovali kvôli fotkám.