Na návšteve v tábore opálových permoníkov

Lesom sa niesla netypická vôňa. Akosi tu nepatrila... Dráždila chuťové poháriky, budila predstavu fajnového jedla... Stačilo ísť po chodníku vysypanom kameňmi rovno za nosom a ten vás už bezpečne priviedol k miestu, odkiaľ sa nekontrolovane šírila. "Dnes budú na obed rezne," vítala nás od sporáka sestra Júlia Drobná, keď sme nakukli do malej chatky učupenej medzi stromami. "Chlapci sú už iste hladní, čochvíľa budú tu," dodala a pozvala nás ďalej.

Rómskym deťom sa venuje niekoľko rokov, košickým, z Lunika IX, už dva. Vraví, že je to jej poslanie, cesta, na ktorú sa vydala. "Sú šikovní, pomáham s varením, ale vedia si uvariť aj sami. Napríklad včera. Prichystali kotlíkový guláš, bol vynikajúci," chváli ich. O tom, že sa dvanástke chlapcov v tábore opálových permoníkov, ktorý spoločnosť U. S. Steel Košice podporila už tretíkrát a ktorý v toto leto bude mať tri turnusy, páči, sme sa presvedčili onedlho. Po cestičke sa smerom k chatke začali trúsiť prví z nich. "Trochu sme čistili chodník, odpratávali dosky, ktoré ostali po zbúranom senníku, včera bolo aj kosenie," nechal sa počuť kňaz Jozef Červeň, ktorý je tu s chlapcami už druhý deň. Okrem zábavy, hier, sa učia sociálnym i pracovným návykom, všetci pomáhajú pri nenáročnej rekultivácii najnavštevovanejších kútov dubníckych opálových baní, ktoré patria k jedinečným náleziskám nádherných minerálov na svete. Dievčatá sa pred týždňom postarali o upratanie chaty, ktorá sa stala pre nich, a potom aj pre ďalšie deti, na týždeň druhým domovom. Väčšinu času strávili v prírode, absolvovali aj prehliadku bane, v ktorej sa kedysi ťažili drahé opály. Prezreli si tiež náučný chodník kutiskom Dubník, výstavbu ktorého sponzorsky podporila U. S. Steel Košice. To všetko na chlapcov ešte len čaká... Pred sebou majú ešte tri dni pobytu v prírode, určite plných zážitkov. Tvrdili, že na nudu tu priestoru niet. Dobre sa tu určite budú cítiť aj ich nasledovníci, účastníci tretieho turnusu.

Čas obeda sa blížil. "Pomáhať treba," konštatoval Ivan, ktorý pri sporáku vystriedal sestru Júliu. "Viem, ako na to, rezne sa mi určite nepripália," presviedčal nás s úsmevom. Ruky k dielu priložili aj ostatní. Kým Martin krájal na mesiačiky melón, ďalší jeho rovesníci sa pustili za asistencie dospelých do prípravy šalátu. Na stole už rozvoniavala kapustová polievka...

Nadácia Dubnícke opálové bane okrem svojho hlavného poslania, ktorým je obnova, rekonštrukcia, ochrana a sprístupnenie kultúrno-historických a technických pamiatok, banských diel a stavieb po ťažbe drahých opálov, organizuje už niekoľko rokov aj tábory opálových permoníkov. Posledné tri, výsostne pre deti z košického sídliska Lunik IX, na základe dohody s U. S. Steel Košice. Za ten čas sa tu vystriedali desiatky chlapcov a dievčat, Správca nadácie Jozef Jančok, sprevádzajúci nás dubníckym kutiskom, označil spoluprácu s košickými oceliarmi aj v ďalších oblastiach za veľmi prospešnú. A prezradil aj ďalšie plány nadácie. Zamerané sú predovšetkým na ochranu a rekonštrukciu pamiatok a turistických trás. Roboty je stále viac než dosť. Podľa jeho slov záujem ľudí o Dubnícke opálové bane, ktoré sú nielen jedinečným náleziskom nádherných minerálov, ale aj chráneným zimoviskom netopierov, stúpa. Od začiatku tohto roka si prišlo pozrieť baňu približne päť tisíc návštevníkov.