Cyklistika mi poskytuje voľnosť

Milióny cyklistických fanúšikov po celom svete momentálne upierajú svoj zrak na Tour de France. Najslávnejšie preteky tohto športu ponúkajú nielen vzrušujúce súboje jazdcov, ale i pohľad na malebné scenérie krajiny galského kohúta. Krásy prírody si zo sedla bicykla už temer tridsať rokov vychutnáva aj Pavol Fűzy z útvaru generálneho manažéra pre inžinierske činnosti USSE. Ako vraví, cyklistika mu dáva voľnosť, odbúrava stres a vie si pri nej dokonale odpočinúť. Lesy, zeleň a čerstvý vzduch však začal intenzívnejšie vnímať až po ukončení cyklistickej kariéry, pretože ako aktívny jazdec sa zameriaval na výsledky.

"Na bicykli som začal jazdiť ešte v tínedžerskom veku, najprv len rekreačne. Keď som mal osemnásť rokov, vtedajší cyklistický oddiel TJ VSŽ Košice robil nábor nových členov. Dobre som obstál v pretekoch a tak ma prijali," hovorí o tom, ako sa dostal k závodnej cyklistike. Písal sa rok 1986. Pod "ochranné krídla" si ho zobral tiež železiar Milan Brutovský, ktorý v Košiciach vychoval nejedného úspešného pretekára.

Mladý cyklista dosiahol v juniorskom veku niekoľko pekných umiestnení. Zúčastnil sa napríklad aj populárnych Pretekov mieru mládeže. "Najviac si však cením víťazstvo v Československom pohári a celkové druhé miesto v ročnom rebríčku Slovenského pohára," približuje najväčšie úspechy. Tieto výsledky mu tiež zabezpečili miestenku do širšieho výberu juniorskej reprezentácie Československa. Vďaka športu absolvoval základnú vojenskú službu v Pardubiciach, počas ktorej tiež aktívne pretekal.

Po splnení občianskej povinnosti pokračoval v seniorskej cyklistickej kariére, no už len veľmi krátko. Ovplyvnilo ju škaredé zranenie. "Na pretekoch Československého pohára v Lysej nad Labem som sa pri špurte sto metrov pred cieľom zaplietol do hromadného pádu. Odniesla si to kľúčna kosť, ktorú som si zlomil," spomína si na nepríjemnú udalosť, ktorá nakoniec stála za ukončením aktívnej činnosti.

Pavol Fűzy, ktorý je železiarom od roku 1989, si potom dlhší čas na bicykel sadal len veľmi sporadicky. Zlom nastal v roku 2002, keď sa vo svete stávala čoraz populárnejšou horská forma cyklistiky. "Keďže mám rád prírodu, úplne som jej prepadol. Predal som svoj cestný špeciál a kúpil som si horský bicykel." Vrátil sa aj do súťažného diania a treba povedať, že úspešne. "V Budapešti sa mi podarilo v roku 2010 vyhrať vo svojej kategórii bike maratón a tiež mám niekoľko prvenstiev z pretekov v rámci Slovenska. Posledný vavrín som získal pred tromi rokmi."

Odvtedy však do vitríny P. Fűzyho nepribudla žiadna medaila. Nie pre pokles formy, ale pre zmenu postoja k cyklistike. "Už som sa z pretekania cítil unavený. Neustále tréningy a cestovanie, to dalo človeku zabrať. Zvoľnil som tempo a momentálne si cyklistiku už len užívam. Samozrejme v prírode." Bicykluje najradšej v okolí Košíc, ako väčšina "bajkerov" z metropoly východu obľubuje Jahodnú, Lajošku, Vysoký vrch.

Dva až trikrát do roka sa však vydáva s partiou kamarátov na dlhšie túry. "Sú to také cyklo víkendy. Vyberáme si rôzne kúty Slovenska, kde sme ešte neboli. Dopravíme sa tam autami a na bicykle si sadáme až na mieste."

Okrem toho je P. Fűzy aj pasívnym fanúšikom cyklistiky. V tomto období by ste ho istotne našli pri televízore fandiť Petrovi Saganovi na Tour de France. "Robí Slovensku obrovskú reklamu. Vďaka nemu sa stáva z roka na rok cyklistika v našej krajine populárnejšou. Taký talent sa rodí raz za niekoľko rokov," uznanlivo hovorí o našom momentálne najlepšom cyklistovi.