Archív U. S. Steel Košice pre budúce generácie uchováva dokumenty až z päťdesiatych rokov

Zapíšte prosím tento list do pošty... Zaznamenajte objednávku a faktúru... Dajte ich do šanónu... V administratíve "letia" vety tohto typu denne mnohokrát. Činností s dokumentmi je, aj napriek tomu, že mnohé údaje spracovávame v elektronickej verzii, dosť. Od zaevidovania spisu, jeho označenia, bezpečného uloženia, vybavenia, až po prijímanie, rozdeľovanie a odosielanie pošty... Príručná registratúra, ako miestu, kde sa dokumenty ukladajú hovoríme, má svoju dĺžku života. Inak by nás papiere pohltili. Každý rok preto časť vybavených a uzatvorených dokumentov putuje do registratúrneho strediska, kde odborníci podľa ich dokumentárnej hodnoty rozhodnú, čo ostane a čo možno zlikvidovať. To, čo ostane, má trvalú archívnu hodnotu a smeruje do archívu. Má ho aj U. S. Steel Košice.

"Väčšina zamestnancov pojmy ako príručná registratúra, registratúrne stredisko a archív nerozlišuje," hovorí Alena Dzugasová, vedúca odboru Majetok, ktorý zabezpečuje činnosti súvisiace s registratúrou a archívom. "Všetko, čo súvisí s archiváciou dokumentov zväčša nazývajú archívom a neraz sa v ňom aj dožadujú starších spisov, ktoré už vyradili. Tie však, kým neuplynie lehota ich uloženia, "odpočívajú" v registratúrnom stredisku. To "naše" je vzdialené tristo kilometrov od Košíc, v Novom meste nad Váhom. Napriek tomu, požadovaný dokument môžu mať tí, ktorí o výpožičku požiadajú, k dispozícii do dvoch hodín. V stredisku ho vyhľadajú, odfotia (oskenujú) a objednávateľovi odošlú elektronicky. Výnimočne niekto žiada aj originál, najčastejšie na účely daňovej kontroly, vtedy túto službu promptne zabezpečí kuriérska služba."

Vyraďovanie dokumentov z pracovísk firmy má na starosti špecialista správy registratúry a archívu Marián Lipnický. Nie je to ľahké, potvrdzuje. Rukami mu prechádzajú tisícky dokumentov. O tom, či ich v prípade nutnosti niekto nájde aj o dva, tri či päť rokov, rozhoduje aj to, ako dôsledne sú stanovené lehoty uloženia, ktoré určuje zákon. Pomocný zoznam na našom intranete a kontrola odborníka pri ich vyraďovaní sú na nezaplatenie. "Okrem zákonných lehôt máme aj také lehoty uloženia a vyradenia, ktoré sme si určili sami," dodáva M. Lipnický. "Týkajú sa hutníctva, sú to rôzne záznamy súvisiace s automobilovým priemyslom, reklamácie obchodného charakteru, technické normy, technické podmienky a podobne. Nič z toho, čo sa uloží v archíve, nie je však už naším majetkom. Je to majetok štátu. Archív U. S. Steel Košice podlieha Štátnemu archívu Košice, ktorý zodpovedá za preberanie dokumentov. My sme povinní archívne dokumenty zaregistrovať, odborne spracovať, udržiavať a ochraňovať."

Pamätníci by si spomenuli. Archív železiarní, ktorý firma ako jedna z mála organizácií v bývalom režime mala od začiatku svojej existencie, teda od roku 1961, sídlil desiatky rokov v nevyhovujúcich priestoroch. Pivnicu s obyčajnými regálmi často vytápala voda, núdza nebola ani o hlodavce. Pohľad na archív zmenil zákon o archívoch a registratúrach z roku 2002 a tiež prístup nového vlastníka. "Hoci firmy v USA svoje vlastné archívy nemajú, po vstupe do železiarní U. S. Steel prevzal však zaň zodpovednosť a rešpektujúc všetky slovenské zákony archív udržiava a investuje do jeho rozvoja," konštatuje A. Dzugasová.

Od mája minulého roku sídli archív U. S. Steel Košice v nových priestoroch. Strechu našiel v budove bývalých garáží Ľudových milícií. Po prestavbe tu vzniklo miesto na uloženie tisícov archívnych dokumentov. "K dispozícii máme 1 040 bežných metrov políc v špeciálnych posuvných regáloch na uloženie spisov," vysvetľuje referentka archívu Monika Reitznerová. "Doteraz je zaplnená necelá polovica. Miesto tu našlo zatiaľ necelých štyri tisíc škatúľ s dokumentmi mapujúcimi históriu huty," vysvetľuje a pridá zopár zaujímavých údajov. "V archíve je štandardná teplota približne 16 stupňov Celzia a 50-percentná vlhkosť. Nechýbajú protipožiarne dvere, elektronická požiarna signalizácia." Mimochodom, všetko musí byť uložené v špeciálnych ekologických archívnych škatuliach, nič nesmie byť v šanónoch, zakázané sú kovové sponky, aj umelohmotné, ktoré sa po desiatich rokoch rozpadajú. Žiadne euroobaly, dovolené sú iba špeciálne spisové dosky bez lepidla...

"Pokračujeme v spracovávaní materiálov z minulosti. Všetky, teda tie, o uložení ktorých rozhodol náš nadriadený štátny archív, musíme prezrieť, zdokumentovať a spracovať do elektronickej podoby. Je toho veľa. Elektronicky ešte ostáva spracovať viac ako dvetisíc dokumentov," hovorí M. Reitznerová. Robota na roky. A stále pribúdajú aj nové. "Gro našej dokumentácie v archíve tvoria dokumenty hovoriace o hospodárení firmy a dokumenty týkajúce sa výroby. Technickú dokumentáciu firmy a všetky materiály súvisiace s investičnou činnosťou spoločnosti spravuje úsek inžinierskych činností. Nie sú tu ani personálne a mzdové záznamy, tie nájdu záujemcovia v centrálnej registratúre úseku ľudských zdrojov."

Aj napriek nie práve najlepším podmienkam v bývalom archíve, dokumenty sú zachované. Rúšky a rukavice, chrániace pred všadeprítomným prachom, však už nie sú nevyhnutnou výbavou pri ich prezeraní. A zopár zaujímavých? Napríklad listina o tom, prečo sa nikdy neuskutočnila výstavba Huka, predchodcu VSŽ. Východ nemal dosť vzdelaných ľudí. Preto neskôr do Košíc poslali desiatky českých odborníkov a niekdajší poľnohospodári z východu sa v českých hutách učili vyrábať oceľ... Alebo list bývalého prezidenta Československej republiky Antonína Zápotockého (v rokoch 1953 - 1957) v ktorom žiada Sovietsky zväz o povolenie postaviť pri Košiciach hutnícky kombinát. Málokto tiež vie, že známe automobilky Citroën a Pegueot uvažovali v rokoch 1967 - 1968 o výstavbe automobilky práve na východe Slovenska. Všetko stopol august 1968. Alebo, že už prvotné rozhodnutie o výstavbe hutníckeho kombinátu rátalo s produkciou 3 850 000 ton ocele ročne, ktoré mali vyrábať tri oceliarne a tiež to, že Košice mali mať až šesť vysokých pecí.... A aby sme nešli až do ďalekej minulosti. V roku 1993 sa železiarne atomizovali až na viac ako dvesto spoločností...

Chceli by ste si niečo vyhľadať v archíve? Zákon hovorí, že bádatelia majú prístup len po dvere archívu. V takzvanej študovni si môžete dokument pozrieť, nie však odfotiť a jediným náčiním, ktoré môžete mať pri sebe, sú ceruzka a papier.