Zo zasadnutia Výboru pre základné kovy v rámci industriAll v talianskom Tarante
V juhotalianskom prístavnom meste Taranto sa v dňoch 17. a 18. 11. 2015 uskutočnilo pravidelné zasadnutie Výboru pre základné kovy pri industriAll Europe, na ktorom sa stretli zástupcovia odborov z jednotlivých členských štátov EÚ, reprezentujúci zamestnancov z odvetvia výroby kovov, predovšetkým však hutníctva.
V Tarante stojí najväčší oceliarsky závod v Európe, ktorý patrí medzi desať najväčších oceliarskych koncernov planéty. Firma s viac ako storočnou históriou vlastní v Taliansku i zahraničí 36 výrobní a zamestnáva viac ako 21 tisíc ľudí. Pôvodne štátnu fabriku privatizovali v roku 1995 a predali koncernu RIVA, ktorého majiteľ bol, medzičasom zosnulý, Emilio Riva. Následne ju prevzali jeho synovia Fabio a Emilio. Súd ich v roku 2004 poslal za mreže spolu s 27 bývalými manažérmi za zabitie z nedbanlivosti, vážne znečistenie životného prostredia a krátenie daní. Na následky pôsobenia azbestu a iných rakovinotvorných látok zomrelo v období rokov 2004 až 2010 pätnásť zamestnancov firmy. Majetok vlastníkov bol skonfiškovaný a pred krachom oceliareň zachránila talianska vláda, ktorá má podnik aj v súčasnosti pod svojou priamou správou. Dlhodobé nedodržiavanie environmentálnych štandardov viedlo zároveň k poškodeniu zdravia miestneho obyvateľstva, najmä nárastu prípadov respiračných chorôb a rakoviny. Kroky vlády boli nevyhnutné v oblasti investícií do životného prostredia a udržania fabriky pri živote v regióne s najväčšou nezamestnanosťou.
V súčasnosti pracuje vo fabrike s piatimi vysokými pecami deväťtisíc kmeňových zamestnancov a denne približne štyritisíc dodávateľov. Osud mesta Taranto je úzko spätý s osudom fabriky ILVA, keďže nezamestnanosť je tu v súčasnosti približne 40-percentná. Pre známe problémy na oceliarskom trhu sú v podniku teraz v prevádzke dve vysoké pece. Firma vlastní dve oceliarne, z ktorých jedna má dve a druhá tri kontiliatia.
Na úvod riadneho zasadnutia výboru jeho predseda Michael Bach z nemeckého IG Metallu odôvodnil, prečo sme práve v Taliansku a v tomto meste: zamestnanci a firma potrebujú preukázať našu podporu aj týmto spôsobom. Objasnil súčasnú situáciu na trhu s oceľou a narastajúce problémy pri dovoze ocele z mimoeurópskych krajín, predovšetkým z Číny za dumpingové ceny. Predávať za tieto ceny nedokáže žiadny európsky výrobca. Európska oceľ je preto nepredajná a v súčasnosti nemá žiadnu pridanú hodnotu. Spôsobuje to zatváranie niektorých prevádzok a stratu pracovných miest. Najdramatickejšie sa to prejavilo v Anglicku, kde hutníci stratili za posledný štvrťrok takmer tritisíc pracovných miest. Bolo konštatované, že zvýšený dopyt po oceli v EÚ, na ktorý sa európski výrobcovia pripravovali, využili výrobcovia z tretích krajín. Čína a Brazília dokonca devalvovali svoje meny, aby sa ich výrobky na trhoch ľahšie predávali. Dva dôležité problémy, ktoré sa musia v dohľadnom čase vyriešiť, sú obchodovanie s emisiami a dodržiavanie limitov, ktoré platia iba pre európskych výrobcov, a výrobná nadkapacita.
Účastníci zasadnutia sa na záver rokovania zhodli, že je potrebné vo veľmi krátkom čase zaviesť dovozné clá, ktoré môže uplatniť Európska komisia. Túto požiadavku zároveň požaduje aj združenie výrobcov ocele Eurofer. Ďalšou možnosťou je, po rokovaniach s Čínou, zaviesť cenové minimum, pod ktoré by sa oceľ v Európe nemohla predávať. Prichádzali aj drastickejšie návrhy v podobe vyvlastnenia európskych oceliarskych fabrík národnými vládami na určitý čas, čo je však v súčasnosti nerealizovateľné.
Výbor tiež vzniesol pripomienky k novelizácii Smernice v európskom systéme obchodovania s emisiami CO2 (EU ETS) s cieľom zaviesť férové obchodovanie, hlavne pre firmy, ktoré do zlepšovania životného prostredia investujú. Do riešenia vzniknutých problémov musia vstúpiť globálne inštitúcie a národné vlády, aby agresívne presadzovali v rámci WTO (Svetová obchodná organizácia) antidumpingové pravidlá a posilnili zákony proti nekalej súťaži. Rovnako Organizácia pre rozvoj hospodárskej spolupráce (OECD) vo Výbore pre oceľ na vysokej úrovni sa musí usilovať o uplatnenie spravodlivého rámca pre výrobcov ocele a nastolenie pravidiel pre porušovateľov voľného trhu.
Všetky tieto požiadavky obsahuje aj vyhlásenie odborov z celého sveta industriAll Global, ktoré sa konalo v Pittsburghu v tomto roku. Vo vyhlásení sa konštatuje, že oceliarsky priemysel je druhý najväčší s obratom 900 miliárd dolárov. Tento priemysel tvorí základ priemyselného pokroku za posledných sto rokov. Globálna spotreba ocele sa má zvýšiť o 50 percent do roku 2050. Napriek tomuto zvýšeniu je nadmerná kapacita vážnou hrozbou pre dlhodobú budúcnosť. Ročná produkcia ocele v Číne, ktorá je vlastnená a riadená štátom, presahuje 800 miliónov ton ročne. Z tohto množstva krajina vyváža 90 miliónov ton za dumpingové ceny na európske a svetové trhy.
Vo vyhlásení sa tiež dôrazne uvádza, že industriAll Global je proti akémukoľvek úsiliu Európskej komisie udeliť štatút trhovej ekonomiky Číne, ktorý by otvoril ďalšie možnosti nekalej súťaže v čase hospodárskej zraniteľnosti. Odbory sa zaviazali koordinovanými akciami zachrániť oceliarsky priemysel, pracovné miesta v ňom a obživu pre milióny rodín. Vedenie výboru industriAll pre základné kovy navrhlo, aby sa jedno zo zasadnutí v roku 2016, v ktorom bude Slovensko v druhej polovici roka predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie, konalo v Košiciach.
