Vyhľadávanie:

Dovolenka v prívalovej vlne

Dovolenka v prívalovej vlne

Cestu do Odesy a na Krym ukončila vodná prekážka

Začiatok prázdnin nenasvedčoval, že vody bude v toto leto viac ako dosť. Po čase to opäť schytal aj východ a hlavne jeho severná časť. Zábery z miest záplav neboli pred plánovanou autoturistikou veľmi povzbudivé. Zdalo sa, že záplavová vlna bude smerovať na sever cez Poľsko do Bieloruska. To by cieľ cesty - Odesa a Krym mali byť ušetrené. Takto uspokojení vyrážame autom v sobotu 26. júla smer Vyšné Nemecké.

Ukrajinská cena benzínu východniarov láka
Pri výjazde zo Slovenska si Schengen ani neuvedomíte. Iba sa musíte zaradiť do hviezdičkového koridoru. Naši hraničiari skontrolujú len pasy a posúvame sa k ukrajinskej strane. Hodina čakania nebola až taká dramatická. Nahusťovanie pred hranicou väčšinou zapríčiňujú naši "benziňáci" s ŠPZ okresov Michalovce, Trebišov a Vranov. Vyschnuté nádrže svojich stále smädných áut doplnia na otočku. Päť a pol hrivny za 95 a šesť tridsať za 98 - oktánový benzín je dobrá cena. Presúvame sa na ukrajinskú stranu, vypisujeme imigračný list, ktorého druhú polovicu si starostlivo odkladáme. Tohtoročná skúsenosť s prechodom bola veľmi priateľská, stačila jedna broskyňa a potrebné pečiatky boli na správnom mieste. Ozbrojenec na rampe nám listy odoberie a okamžite stojíme pri vekslákoch na "obmjon vaľjut". Bez jednania navrhujem kurz, ktorý som si overil u našich "benziňákov". Dobre nám poradili, berte za dve tisícky. Potvrdilo sa to až neskôr. Samozrejme, aj my sme nášho tátoša na pumpu dotlačili len očami a na lacnej "98-čke" pokračujeme na Užhorod.

Od výborných ciest po autodróm
Auto chytilo druhý dych a po výborných cestách smerujeme na známy bazár v Užhorode. Dostať tu naozaj všetko, nekupujeme toho veľa, máme vlastné zásoby. Mukačevo nám poradili obísť a pokračujeme na Chust. Zatiaľ po suchých cestách, z výšky okna auta pri slnečnom počasí vidíme zaliate úseky polí a len ich registrujeme. V dedinách obdivujeme, aj pre nás starších miestnu raritu, stádo kráv, ktoré sa silou mocou chcú­ pozrieť na tachometer a keď sa im to nedarí, aspoň opečiatkujú auto. Máme ho nateraz tónované. Trochu blúdime cez mesto Chust. Už tu sú cesty typu autodrómu. Začína pršať. S trvalo zapnutými stieračmi na "trojke" prechádzame mestom Riachiv. Na tachometri je od hranice 240 km. Zastavujeme pod prístreškom, na druhej strane rieky je Rumunsko. Rieka Tisa na tomto úseku tvorí hranicu.

Odrezaní od cesty
Voda už nie je nijako priezračná, skôr má mútnu farbu a okrem množstva umelohmotných fliaš berie so sebou menšie kusy dreva. "Náklad" privezie k našim južným susedom zadarmo. Na chvíľu ešte odbočí na Slovensko, ale to sú len 4 kilometre. Pokračujeme ďalej, ale už len zo desať kilometrov, kde s miestnymi zastavujeme pri rieke. Tí už nosia 4 - 5-metrové drevá s hákom na konci na pritiahnutie väčších kusov dreva na breh. Cesta je stále prejazdná. Za dedinou Bilyn nás čaká cestný oblúk. Prechádzajú ním už len vyššie autá. Voda nám pred očami za 10 minút stúpla o pol metra, začína sa prelievať cez zvodidlá a my rýchlo aj s ostatnými cúvame, aby sme si neuzatvorili ústupovú cestu. Vraciame sa asi tri kilometre a cesta, ktorú sme pohodlne prešli pred dvadsiatimi minútami je pod vodou tak, že už sa v nej "utopilo" nákladné auto a skončilo v priekope. Sme odrezaní od smeru ďalej na Ivano - Frankovsk a aj naspäť na Chust. Nákladnému autu v priekope začína voda zalievať korbu, utopenca vyťahuje na suchú zem kolega z obce vojenským nákladiakom.

Zábava sa skončila
Neprestáva pršať a aj napriek upokojujúcim slovám miestnych, že voda za dva, tri "časa" opadne, brvná o dĺžke desať a viac metrov a priemerom vyše pol metra tomu nenasvedčujú. Lávka cez rieku Tisu nám pred očami začína tancovať svoj posledný tanec, pod nárazmi brvien ostávajú visieť už len nosné laná hrubé ako ruka. Jedno z nich nakoniec lávku vztýčilo do päťmetrovej výšky. Obyvatelia druhej strany brehu sa budú preplavovať len na člnoch. Je nemysliteľné, aby sme sa pohli ďalej, hľadáme nocľah, z vlastných zásob "dovolenkujeme", máme aj na zaplatenie miestnou menou. Ráno začalo opäť liať, ale nová prívalová vlna prišla až okolo desiatej. Prvé autá prichádzajúce z Moldavska avizujú až 8 - metrový vzostup hladiny rieky Prut. Je rozhodnuté. Musíme sa pokúsiť vrátiť späť. Postupne čakáme päťkrát na "odliv" a keď prejdú prvé nákladiaky a po nich nivy, pokúšame sa o prebrodenie aj my. Najprv však dôkladne obalíme rozdeľovač, aby sa nám pri plavbe nedostala voda do elektriky.

Ostali sme pod vodou
Odborníci poradili zaradiť jednotku, zvýšiť otáčky a nezastať. Pri jednej plavbe sme čakali na ceste osem hodín. Keď už voda klesla pod kľučku a začalo sa stmievať, odvážil som sa plávať. Výrazné zatrúbenie na druhej strane bolo malým víťazstvom. Niektoré brody riadili policajti, aby sa prechádzajúce skupiny nestretli v strede cesty, ktorej okraje sme len tušili. Jedna trojica sa na to vykašľala a pustila sa oproti nám. Samozrejme, chytila nás prívalová vlna, ktorú autá tlačili na úrovni chladiča. Zostali sme pod vodou. Cez peľový filter a vetranie sme dostali plnú dávku a naraz sme mali v aute vody po členky. Po prebrodení sme mútnu vodu vyčerpali a doma potom koberce týždeň sušili. Niektoré brody vznikli prelievaním vody z vyliatej rieky a smerovali na nižšie položené miesta cez cestu. To bol vari najťažší úsek, voda nás cez prekryté kolesá unášala bokom. Tieto záplavové úseky merali od sto do tristo metrov.

Nabudúce už iba s vestami na plávanie
Keď sme sa potom v noci vracali cez Mukačevo a Užhorod, ostal nám len vstup do Schengenu. Ukrajinci si nás tentoraz ani nevšimli. Len sme vrátili imigračnú kartu. Naši si dali záležať. S propán butánovým varičom a vyloženou "bagážou" na hranici sme pripomínali niektorých českých turistov s kopou konzerv. Cesta tam, od hranice po poslednú vodnú prekážku, trvala 6 hodín, naspäť 18 hodín. Prívalové vlny nás obrali o kryty prídavných svetiel a kryt ťažného zariadenia, takže naše auto vyzerá ako člen veterán klubu. Ak si naplánujeme neuskutočnenú cestu zopakovať ešte raz, viem, že si musíme pribaliť plavecké vesty a okuliare.

Ďalšie články

EÚ potrebuje odolné a silné podniky

Tesne pred začiatkom maďarského predsedníctva Európskej únie, ktoré začalo v júli, sa stretli v Budapešti európski zamestnávatelia združení v BusinessEurope, aby rokovali o konkurencieschopnosti a odolnosti európskych podnikov. Republikovú úniu zamestnávateľov reprezentoval na tomto stretnutí jej prezident Miroslav Kiraľavarga.

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...