Štefan Novák, hlavný manažér pre podporu divízneho závodu Teplá valcovňa, má za sebou dvadsaťpäť rokov práce v hute

Hlavný manažér pre podporu divízneho závodu Teplá valcovňa Štefan Novák je príkladom toho, ako môže povolanie rodičov ovplyvniť deti. Sám hovorí, že to bolo iba z časti, hoci otec v hute pracoval celý život.

"Moja cesta do fabriky nebola nijako zvláštna," hovorí. "Vyštudoval som odbor automatizované systémy riadenia na Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Začínal som ako robotník pri teplej širokopásovej trati (TŠP) v roku 1984. Bol som viazačom, chvíľku dispečerom, operátorom, skrátka chcel som si vyskúšať všetko. V minulosti to bolo nakoniec aj samozrejmé. Žiadny absolvent sa nedostal hneď k riadiacej pozícii. Musel zistiť, aké je to v roli podriadeného a ak chcel riadiť, musel poznať všetky pracoviská. Veľmi to oceňujem aj po rokoch."

Prevádzka teplej širokopásovej trate sa mu stala osudovou na dlhý čas. V osemdesiatom šiestom sa stal majstrom úpravní, o dva roky na to majstrom TŠP. Ďalej postúpil o šesť rokov. Vymenovali ho za zástupcu vedúceho prevádzky. Po siedmich rokoch sa postavil na čelo vedenia prevádzky TŠP. Hlavným manažérom Teplej valcovne je od roku 2005.

"Čo sa za tie roky zmenilo? Hlavne ľudia. V minulosti to bolo viac o kolektíve, teraz o individualitách," skonštatuje a dodá, že žraločie vzťahy nemusí. "A pokiaľ ide o manažovanie? Stále to bolo o racionalizácii, no dnes používame iné metódy," povie po chvíľke zamyslenia. Z dvadsiatich piatich rokov v podniku mu najviac k srdcu prirástli práve roky v prevádzke TŠP. "Rád si spomínam najmä na obdobie, keď som bol zástupcom vedúceho prevádzky. Boli sme dobre zohraný kolektív chlapov rôzneho veku, rozumeli sme si. Okolo roku 2000 poodchádzali mnohí do dôchodku. Z tej skupiny už ja patrím medzi najstarších," povie po chvíli odmlky.

Deň hlavného manažéra je dynamický a taký musí byť aj človek, ktorý túto pracovnú pozíciu vykonáva. Štandard? "Ráno operatíva - oboznámenie sa s výsledkami za predchádzajúci deň - bezpečnosťou, kvalitou, produktivitou agregátov, potom nasledujú porady, po nich pravidelná obchôdzka prevádzok a kontrola technologických zariadení, po návrate práca s poštou - vybavujem maily, píšem odpovede," zostručňuje svoj rozvrh pri odpovedi na otázku ako vyzerá jeho práca. Reč zvrtneme aj na dianie v prevádzkach. Neobídeme veľké modernizácie spred rokov. "Do roku 2001 sme modernizovali takmer všetky úseky trate, narážacie pece, trať, prípravné a hotovné poradie. Čo chýba, to je modernizácia výbehového úseku - navíjačiek a odsunových ciest. Je to najboľavejšie miesto trate. Ovplyvňuje kvalitu produkcie. Bežná údržba zariadenia nestačí a je veľmi ťažké plniť narastajúce nároky zákazníkov, ktorí reklamujú aj najmenšie chyby. Potrebujeme riešiť geometriu navinutých zvitkov. Modernizačná akcia už bola pripravená, nedostala sa však medzi prioritné v podniku."

Z práce odchádza zvyčajne neskoro popoludní alebo večer. "Na svojej robote mám rád, že nerobím stále to isté, aj keď to tak naoko vyzerá. Určite by ma nebavilo napríklad robiť štatistiky. Mám rád pohyb, dynamiku a prácu s ľuďmi. Väčšina tunajších sú veľmi dobrí ľudia," povie presvedčivo. Vzácne chvíle voľna patria rodine a športovaniu. "Podľa ročného obdobia - v lete si rád zahrám tenis, vyrazím si na bicykli, venujem sa záhradke a v zime najmä lyžovaniu," prezradí čo - to zo súkromia.