Netypické putovanie odborárov po hradoch v našom spoločnom regióne pokračuje
Bola sobota, 21. apríla 2018. Pripravení? Môžeme vyraziť na málo známy hrad Šebeš! Jednoduchá a nenáročná cesta no zároveň zaujímavá prechádzka rázovitou prírodou za históriou, ktorá nás zaviedla aspoň na chvíľočku do obdobia 13. storočia. Hrad Šebeš bol pôvodne drevený. Dnes sa jeho pozostatky rozkladajú na zarastenom skalnatom pahorku nad obcou Podhradik v prešovskom okrese. Istý čas patril mestu Košice a spravoval ho František Sebesi. Do dnešných dní sa z neho zachovali iba nevysoké zvyšky kamenných múrov. Z hradného vrchu, ktorý je očistený od nadbytočných drevín, sa naskytá pekný výhľad na Šarišský a Kapušiansky hrad a aj na Stráže. V okolí hradu Šebeš sa nachádzajú mnohé zaujímavé skalné útvary a tiež malé kamenné moria.
Naša Základná organizácia OZ KOVO Oceliareň v spolupráci s projektovým manažérom Martinom Sárossym a zástupkyňou obce Podhradík Katkou Pošivákovou zorganizovala pre členov odborov, zamestnancov spoločnosti U. S. Steel Košice a ich rodinných príslušníkov dobrovoľný celodenný výlet na tento hrad. Cieľom nadšencov bolo pomôcť pri čistení priestoru, odstraňovaní nánosov lístia a „hrabanky“ i základných úpravách areálu. A to všetko v rámci projektu Hradná ohrada pre zubaté kosačky, ktorý bol podporený i v rámci grantového programu U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie Spoločne pre región.
Úlohou neúnavných hradných dobrovoľníkov bolo pokračovať v strihaní a čistení drevených kolíkov, ktoré sú súčasťou oplotenia kozieho hradného výbehu. Šikovnosťou ľudských rúk, presne tak, ako za starých čias, sa na strmom svahu podarilo vytvoriť na hradnom nádvorí z náletových krovín dômyselné a bezpečnostné oplotenie. Aktivita revitalizácie okolia hradu sa týmto dňom začala, aby 12. augusta 2018 boli Hradné hody v Podhradiku čo najlepšie pripravené. Pre aktívnych brigádnikov bola po pracovnom nasadení na hrade pripravená nefalšovaná hradná opekačka, po ktorej sa všetci cítili báječne.
Pokračuje tak prirodzená tradícia spolupráce. Všetci sme si dokázali, že vieme popracovať s elánom i v náročnom prostredí, skúšaní teplom slnečných lúčov, pretože pri odchode z historických priestorov hradu vládla medzi nami skvelá nálada, nechýbal ani srdečný úsmev.
Záverom, ako je tradíciou, motto:
,,Pre poznanie dejín nie je dôležité vedieť len to, čo sa stalo, ale i to, čo sa nestalo a hlavne prečo sa niečo stalo a prečo sa niečo nestalo...“
