Vyhľadávanie:

Do banky je prezieravejšie prísť ešte pred 1. januárom 2009

Do banky je prezieravejšie prísť ešte pred 1. januárom 2009

Najčastejšie otázky Slovákov pred zavedením novej meny (2.)

Európska komisia (EK) pred týždňom, v stredu, 7. mája, oznámila svoje rozhodnutie o vstupe SR do eurozóny. Toto rozhodnutie bude mať veľký význam aj pre spoločnosť U. S. Steel Košice, napríklad s ohľadom na znížené transakčné náklady, zjednodušené vykazovanie transakcií, a podobne. V rovnakej miere sa bude týkať aj obyvateľstva SR, jej občanov, nepodnikateľov. Dnes pokračujeme v rozhovore so splnomocnencom vlády SR pre zavedenie eura Igorom Barátom. Hľadali sme odpovede na otázky, ktoré môžu zaujímať bežných občanov a budú súvisieť so zavedením eura.

· Ako si môžu ľudia vymeniť peniaze?
- Najjednoduchším spôsobom je uložiť si peniaze pred zavedením eura na účet do banky, kde budú automaticky prevedené na euro. Po zavedení eura budú komerčné banky bezplatne vymieňať korunové mince do konca júna 2009, bankovky do konca roku 2009. Banky budú môcť obmedziť bezplatnú výmenu korún za eurá podľa počtu vymieňaných bankoviek či mincí, limit na bezplatnú výmenu však nesmie byť nižší ako 100 kusov. Národná banka Slovenska bude vymieňať mince do konca roku 2013 a bankovky neobmedzene.

· Pri akom kurze to budú môcť robiť? Kto a kedy určí konverzný kurz?
- Konverzný kurz určí Rada EÚ, pravdepodobne v júli 2008 a s jeho výškou musia súhlasiť všetky krajiny eurozóny a aj Slovensko. Návrh na jeho určenie podáva EK. Rada EÚ toto rozhodnutie prekonzultuje aj s ECB. Konverzný kurz bude stanovený ako koeficient so šiestimi platnými číslicami - dve pred desatinnou čiarkou a štyri desatinné miesta. Hoci konverzný kurz spoznáme už v lete 2008, bude účinný až od zavedenia eura na Slovensku - teda pravdepodobne od 1. januára 2009.

· Na euro si zrejme bude treba iba zvyknúť. Majú sa však občania pripravovať na zavedenie eura?
- Občania nemajú pred zavedením eura nijaké konkrétne úlohy. Môžu však pomôcť hladkému prechodu na euro, ak si vopred do bánk uložia prebytočnú hotovosť, budú sa snažiť rýchlo si zvyknúť na nové ceny v eurách, upozorňovať na prípadné neopodstatnené zvýšenie cien po zavedení eura, a tiež ak budú v obchodoch a bankách v prvých dňoch po prechode na euro tolerantní a trpezliví.

· Už dnes sa niekde stretávame s duálnym, dvojakým zobrazovaním cien...
- Duálne zobrazovanie cien znamená vyjadrovanie peňažných hodnôt v korunách aj v eure súčasne, resp. vykazovanie čiastok v oboch menách. Duálne zobrazovanie cien bude povinné mesiac po stanovení konverzného kurzu, pravdepodobne od augusta 2008. Táto povinnosť potrvá 12 mesiacov po zavedení eura. Pokračovanie duálneho zobrazovania po tomto období bude dobrovoľné. Duálne zobrazovanie sa bude vyžadovať všade, kde sa občanovi uvádza peňažná čiastka, teda okrem cien v obchodoch aj mzdy, dôchodky, sociálne dávky, bankové účty, faktúry, cenové ponuky, katalógy, atď. Ceny budú prepočítané podľa konverzného kurzu a zaokrúhlené na najbližší eurocent. To, čo vidíme dnes, napríklad, v niektorých cenníkoch alebo v jedálnych lístkoch, teda ceny v korunách aj v eurách, nie je ešte duálnym zobrazením cien, lebo nevychádza z oficiálneho konverzného kurzu a eurové hodnoty si zatiaľ takíto podnikatelia počítajú podľa kurzu, aký im vyhovuje. Keď nastane povinné duálne zobrazovanie, každý bude smieť použiť len oficiálny konverzný kurz.

· S akými eurovými bankovkami a mincami budeme na Slovensku prichádzať do styku?
- Existuje sedem eurových bankoviek: 500, 200, 100, 50, 20, 10, 5 eur a osem eurových mincí v hodnote: 2 eurá, 1 euro a 50, 20, 10, 5, 2, 1 centov. Pripomínam, že jedno euro má 100 centov.

· Sú na eurách zobrazené aj národné motívy jednotlivých členských krajín?
- Eurové mince majú spoločnú stranu - rovnakú na všetkých minciach a národnú stranu - podľa toho, ktorá krajina mincu vydala. Spoločná strana mincí reprezentuje mapu Európskej únie. Na pozadí sú pripojené hviezdy európskej vlajky. Pozíciu Európy vo svete zdôrazňujú 1, 2 a 5-centové mince, zatiaľ čo 10, 20 a 50-centové predstavujú Európsku úniu ako spoločenstvo národov. Eurové mince s najvyššou hodnotou zobrazujú Európu bez hraníc. Rubová strana mincí je určená pre národné symboly, ktoré si každý členský štát zvolí sám. Všetky eurové mince sú platné na území všetkých štátov eurozóny, bez ohľadu na to, ktorý štát ich vydal.

· Aké sú národné strany slovenských eurových mincí?
- Vybrala ich Národná banka Slovenska na základe výsledkov celonárodnej ankety v decembri 2004. Víťazom ankety sa stal motív dvojkríža na trojvrší - štátneho znaku Slovenska, ktorý bude na jedno a dvoj eurových minciach. Na 50, 20 a 10-centových minciach bude Bratislavský hrad a na 5, 2 a 1-centových minciach Kriváň. Autormi návrhov sú Ivan Řehák (dvojkríž na trojvrší), Ján Černaj a Pavel Károly (Bratislavský hrad) a Drahomír Zobek (Kriváň).

· Eurové mince obsahujú nikel. Môžu spôsobiť alergické reakcie na tento kov?
- Nikel bol pomerne rozšírenou prímesou pôvodných mincí jednotlivých krajín eurozóny. Často sa nachádza aj v minciach iných krajín, napríklad v 5 centoch v Spojených štátoch. Vzhľadom na svoje fyzikálne vlastnosti je nikel veľmi vhodným materiálom na razbu mincí. Na celom svete sa na výrobu mincí používa už viac ako sto rokov. Použitím niklu sa okrem iného zvyšuje úroveň ochrany mincí. Zloženie kovov jednotlivých eurových mincí bolo stanovené v nariadení Rady Európy v roku 1998 po rozsiahlych diskusiách a vedeckom výskume, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s EK.
Napriek tomu, že sa nenašli žiadne presvedčivé vedecké dôkazy proti použitiu niklu, začali sa hľadať iné alternatívy. Podľa pôvodného plánu malo nikel obsahovať päť rôznych eurových mincí (10 centov, 20 centov, 50 centov, 1 a 2), nakoniec však bolo rozhodnuté, že sa použije len v posledných dvoch, ktoré si vyžadovali zvýšenú mieru ochrany. V praxi to znamená, že nikel neobsahuje 86 percent eurových mincí (vyrobených do konca roka 2001), zatiaľ čo u národných mincí, ktoré boli v obehu pred zavedením eura, to bolo len 25 percent. V minciach 1 a 2 sa nikel nachádza najmä v zliatine, jeho styk s pokožkou je teda obmedzený - na povrchu je jeho koncentrácia veľmi nízka (11,3 percenta na minci 1 a 9,1 percenta na minci 2). Keďže nikel sa v minulosti bežne vyskytoval v pôvodných národných minciach, ktoré nahradilo euro, je nepravdepodobné, že by eurové mince boli príčinou údajných alergických reakcií. Obsah niklu na povrchu eurových mincí predstavuje menej ako polovicu v porovnaní s pôvodnými španielskymi a nemeckými mincami, menej ako tretinu v porovnaní s pôvodnými írskymi, portugalskými, belgickými a luxemburskými mincami a menej ako desatinu v porovnaní s pôvodnými francúzskymi a holandskými mincami.

· Euro budeme na Slovensku používať pravdepodobne od 1. januára 2009. V akej mene však zamestnanci dostanú výplatu za december 2008?
- Nakoľko mzda za december sa spravidla vypláca v priebehu januára nasledujúceho roka, výplata sa síce vypočíta podľa mzdových podmienok dohodnutých v slovenských korunách, ale zamestnávateľ ju vyplatí, alebo poukáže na účet zamestnanca už prepočítanú na euro. Prepočet musí byť presne podľa konverzného kurzu.

· Ako sa budú zaokrúhľovať jednotlivé mzdové zložky dohodnuté v slovenských korunách?
- Peňažné sumy vrátane zložiek mzdy, ktoré boli dohodnuté alebo stanovené v korunách, ale ktoré majú byť zaplatené, alebo účtované v eurách, sa zaokrúhlia na najbližší eurocent. Zaokrúhli sa konečná suma, nie čiastkové položky - vo väčšine prípadov sa teda zaokrúhli čistý príjem alebo suma určená na výplatu. Pri konverzii korunových hodnôt na eurá nemôžu byť účtované žiadne s tým spojené poplatky.

· Ako sa budú transformovať na euro zložky mzdy stanovené v zákone, plnenia dohodnuté v mzdovej časti kolektívnej zmluvy a plnenia dohodnuté ako mzdové podmienky v pracovnej zmluve?
- Všetky plnenia, mzdy a platy určené v zákone, dohodnuté v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve v korunách sa budú prepočítavať konverzným kurzom, ktorý bude neodvolateľne stanovený Radou EÚ. Všetky korunové hodnoty sa k 1. januáru 2009 budú môcť prepočítavať len na základe tohto konverzného kurzu a nebude možné použiť iný kurz.

· Ľudia sa obávajú zdražovania. Aké opatrenia budú prijaté na ochranu spotrebiteľa pred zdražovaním?
Na základe skúseností z prvej etapy zavádzania eura budú prijaté opatrenia na zabezpečenie cenovej konverzie s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Okrem informačnej kampane pre verejnosť bude existovať približne 18 mesačné obdobie duálneho zobrazovania cien tovarov a služieb, ďalej to je prijatie etického kódexu, predzásobenie predajcov dostatočným množstvom eurových mincí a pod. Ceny bude sledovať štatistický úrad aj nezávislé Združenie slovenských spotrebiteľov. Najdôležitejšou však bude angažovanosť samotných zákazníkov, ktorí sa musia snažiť odhaliť prípadné výraznejšie zvýšenie cien a nakupovať v obchodoch, ktoré sa budú chovať korektne.

· Hrozí po zavedení eura na Slovensku zvyšovanie cien?
- V súvislosti s prijatím eura sa často objavuje obava z náhleho zvýšenia cien. Podľa prieskumu z mája 2007 až 74 percent Slovákov sa bojí, že zavedenie eura sa zneužije na zvýšenie cien. Výmena korún na eurá však znamená len technickú zmenu, pri ktorej sa všetky finančné údaje prepočítajú presne stanoveným kurzom. Samotný prepočet z korún na eurá tak nie je dôvodom na zvyšovanie cien. Určitý nárast cien by však mohol byť spojený so zaokrúhľovaním. Zaokrúhľovať by sa malo podľa matematických pravidiel na dve desatinné miesta a vplyv na cenovú hladinu by tak bol prakticky nulový.
Eurostat odhaduje, že zavedenie hotovostného eura k 1. januáru 2002 prispelo k nárastu cien len o 0,12 až 0,29 percenta, pričom celková inflácia v roku 2002 predstavovala 2,3 percenta. Pritom inflácia v eurozóne v roku 2002 bola rovnako vysoká ako v roku 2001. Vplyv eura na rast cien bol pritom len krátkodobý a týkal sa len časti spotrebiteľských cien. Predovšetkým v tých segmentoch trhu, kde nie je dostatočná konkurencia. Po zavedení hotovostného eura v roku 2002 spotrebitelia mali pocit, že inflácia je vyššia ako bola skutočnosť. Tento rozdiel medzi tzv. vnímanou a skutočnou infláciou pravdepodobne súvisel s tým, že ceny tých tovarov a služieb, ktoré skutočne vzrástli, boli viac na očiach. Išlo o tovary a služby každodennej spotreby, čo samozrejme ovplyvnilo pohľad spotrebiteľov, avšak podiel týchto položiek na celkovom spotrebnom koši bol len malý. Preto vznikal rozdiel medzi tým, ako spotrebitelia vnímali infláciu, a aká bola v skutočnosti vykázaná prostredníctvom oficiálnych indexov spotrebiteľských cien. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že zavedenie eura bude mať v strednodobom horizonte tlmiaci vplyv na cenový vývoj tým, že zjednoduší porovnávanie cien medzi krajinami. To zlepší fungovanie medzinárodných trhov a posilní konkurenčné prostredie a povedie k vyššej ekonomickej efektívnosti.

· Bude po vstupe do eurozóny na Slovensku vyššia inflácia kvôli dobiehaniu cenovej úrovne vyspelých krajín?
- Vstup Slovenska do eurozóny bude znamenať významný impulz pre rast ekonomickej úrovne. Tento proces bude spojený aj so zbližovaním cenových hladín, t.j. cenová hladina na Slovensku sa bude postupne približovať priemeru Európskej únie. Ide však od dlhodobý proces, ktorý je spojený aj s dobiehaním ekonomickej úrovne týchto krajín a teda aj s rastom produktivity, miezd a životnej úrovne. Nepôjde teda v žiadnom prípade o výrazný inflačný vplyv spojený s negatívnym dopadom na ekonomiku. Tento proces prebieha aj v niektorých súčasných menej rozvinutých krajinách eurozóny, ako napr. Grécko, Španielsko, Portugalsko a pod. Úroveň inflácie v týchto ekonomikách je však v súčasnosti stabilizovaná a len mierne prekračuje priemer eurozóny.

· Vzťahuje sa duálne zobrazovanie aj na dôchodkové dávky?
- V rozhodnutiach o priznaní a zvýšení dôchodkových dávok v druhej polovici roka 2008 sa budú uvádzať sumy dávok v korunách aj v eurách súčasne. Dvojaké uvádzanie čiastok sa povinne začne najneskôr jeden mesiac od stanovenia výmenného kurzu a bude povinné 12 mesiacov po zavedení eura.

(Pokračovanie nabudúce)

Ďalšie články

EÚ potrebuje odolné a silné podniky

Tesne pred začiatkom maďarského predsedníctva Európskej únie, ktoré začalo v júli, sa stretli v Budapešti európski zamestnávatelia združení v BusinessEurope, aby rokovali o konkurencieschopnosti a odolnosti európskych podnikov. Republikovú úniu zamestnávateľov reprezentoval na tomto stretnutí jej prezident Miroslav Kiraľavarga.

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...