Ocenili viacnásobných darcov krvi z okresu Košice - okolie
Medzi viac ako šesťdesiatimi bezpríspevkovými darcami krvi z okresu Košice - okolie, ktorí si v košickej Historickej radnici prevzali 21. novembra strieborné, zlaté a
diamantové plakety prof. MUDr. Jana Janského, nechýbali už tradične ani zamestnanci U. S. Steel Košice. Podvečerné stretnutie celebrít ľudskosti, ako darcov krvi, predovšetkým pre ich
morálne presvedčenie pomáhať iným, označila v príhovore predsedníčka Slovenského Červeného kríža územného spolku Košice - okolie Viera Sochová, sa nieslo v slávnostnej atmosfére.
Svedkami odovzdávania ocenení darcom krvi boli nielen najbližší, priatelia, ale aj kolegovia a zástupcovia obcí v ktorých žijú. "Rozhodnutie darovať krv je rozhodnutím srdca,"
odznelo v poďakovaní darcom za veľkorysosť v mene chorých, zranených a trpiacich. Slovo ďakujeme však patrilo aj rodinám a zamestnávateľom za podporu tejto charitatívnej činnosti. Dekorovaným
Janského plaketami zablahoželala tiež vedúca lekárka Národnej transfúznej služby SR pracoviska Košice Jitka Mačalová.
Teodor Dringuš z Čečejoviec, Štefan Vajányi z Drienovca, Rudolf Krupáš z Medzeva a Imrich Tomaško z
Veľkého Folkmára. To je štvorica železiarov, ktorá si za 80 bezplatných odberov krvi prevzala diamantové Janského plakety a zapísala sa do Knihy darcov krvi. (V mene neprítomného R. Krupáša
ocenenie prevzala manželka - pozn. aut.) Okrem príslušnosti k U. S. Steel Košice ich spája aj rodinné darcovstvo.
"Krv chodí pravidelne darovať aj môj syn. Možno som ho inšpiroval," usmial sa Teodor Dringuš z divízneho závodu Mechanika, ktorý má, prezradil, za
sebou už 95 odberov krvi. Čo priviedlo dlhoročného železiara k darcovstvu? "Ako asi u väčšiny mojich rovesníkov, po prvý raz to bolo na základnej vojenskej prezenčnej službe. Keď som v
osemdesiatom druhom roku nastúpil do huty, v darcovstve som pokračoval. Najprv sporadicky a od roku 1985 už pravidelne." Na trasfúziológii ho poznajú nielen ako darcu krvi, ale aj krvných
doštičiek. "Príjemcov väčšinou nepoznám, viackrát som však zareagoval aj na výzvy o konkrétnu pomoc, či už pre človeka, ktorý krv potreboval na transplantáciu srdca, pre deti alebo aj pre
kolegyňu, ktorú sme viacerí hromadne podporili," uviedol náš kolega.
Dvojnásobný dôvod na radosť mal v slávnostný večer zmenový majster obsluhy valcovacích tratí a prípravy valcov divízneho závodu Studená valcovňa Imrich Tomaško. Jednak
preto, že za svoje bezmála tridsaťročné darcovstvo krvi zhmotnené v 80 odberoch (k dnešnému dňu ich je už 85) prevzal Janského diamantovú plaketu, ale i preto, že na pódium vystúpil aj jeho
22-ročný syn Imrich, ktorý už stihol krv darovať 20-krát, za čo ho Červený kríž ocenil striebornou Janského plaketou. "Mladých darcov krvi mám aj okolo seba na zmene, z "mojich" chlapcov vo
veku 22 až 28 rokov chodia darovať krv takmer všetci," pochválil kolegov a tak trochu vyvrátil názor, že darcovstvo je medzi mladými menej rozšírené. On sám sa k tejto obetavej službe
druhým dostal náhodou. "Otec, sám darca krvi, mal ťažký úraz a dostal mnoho krvi. Keď zdravotníci oslovili rodinu, či by sme nepomohli, ja i brat sme zareagovali a v darcovstve pokračujeme
dodnes. Nie sme sami. V našej rodine sú okrem syna darkyňami aj manželka a dcéra a aj medzi kamarátmi mám mnoho darcov krvi. Určite to nerobím pre medaily, aj keď mojím snom bolo prepracovať sa
aspoň k zlatej plakete. Ak mi bude zdravie slúžiť, chcem krv darovať aj naďalej," zdôraznil čerstvý držiteľ diamantovej Janského plakety.