Biomasa, alebo kde všade sa ukrýva slnko
Biomasou je organická hmota vo forme dreva, rastlín alebo zvyškov, ktorá nám dokáže poskytnúť všetky užitočné formy energie - elektrinu, teplo aj kvapalné palivá pre
motorové vozidlá. Biomasa je v podstate zakonzervovaná slnečná energia, ktorú rastliny vďaka fotosyntéze premieňajú na organickú hmotu. Jej potenciál je skutočne veľký, veď priemerný energetický
obsah v jednom kilograme suchého dreva alebo slamy je asi 4,5 kWh, čo znamená, že približne dva kilogramy biomasy sú potrebné na to, aby sa energeticky nahradil jeden liter ropy. Je to zaujímavé z
ekologického, ale aj finančného hľadiska.
Celosvetové zásoby biomasy sú tiež obrovské a množstvo energie vytvorenej každý rok fotosyntézou vo forme biomasy je až desaťkrát väčšie, ako je celosvetová spotreba
energie. Ak by bola biomasa pestovaná a využívaná na udržateľnej báze, nedochádzalo by ani k nárastu CO2 (oxid uhličitý) v atmosfére, nakoľko pri jej spaľovaní sa uvoľní len toľko CO2, koľko ho
rastlina počas svojho rastu prostredníctvom fotosyntézy z atmosféry odčerpala. A teraz na to poďme laicky. Ako dostaneme z biomasy spomínanú slnečnú energiu? Viacerými spôsobmi. Napríklad
spaľovaním, fermentáciou a i. Ako vhodné palivá sa ponúkajú hlavne drevo, slama, bioplyn alebo špeciálne pestované rastliny s krátkym rotačným cyklom (rýchlorastúce dreviny). Jednou z nich je
napríklad japonský topoľ. Osobitným palivom sú olejnaté rastliny, ako napr. repka olejná, ktorá sa na prípravu tzv. bionafty využíva aj na Slovensku. Zo všetkých uvedených biopalív je dnes možné
dostupnou technológiou vyrobiť tak tepelnú energiu, ako aj elektrinu. Z hľadiska výroby elektrickej energie sa dnes ako najperspektívnejšia technológia ukazuje splyňovanie biomasy a následné
spaľovanie vznikajúceho plynu v plynovej turbíne, čím sa odstraňujú niektoré negatívne javy sprevádzajúce priame spaľovanie biomasy. Okrem uvedených biopalív značný potenciál predstavujú aj
organické zvyšky, napr. z poľnohospodárskej produkcie, ktoré je možné využiť na výrobu bioplynu.
Chcete si vyrobiť elektrinu? Tak na to potrebujete drevo, alebo slamu a veľkú parnú elektráreň. Tento spôsob výroby elektriny je veľmi rozšírený napríklad v USA, kde
je v takýchto zariadeniach inštalovaných až 8 000 MW elektrického výkonu, čo zodpovedá výkonu ôsmich atómových elektrární. Na túto výrobu sa využíva hlavne drevný odpad. Na rozdiel od obyčajného
spaľovacieho kotla na prípravu teplej vody, ktorý má často účinnosť viac ako 80 percent, je účinnosť premeny energie obsiahnutej v drevnej hmote na elektrinu podstatne nižšia - len približne 20
percent. Pre inštalované zariadenia v USA, pracujúce prevažne pri drevospracujúcich podnikoch, je to napriek tomu ekonomicky výhodné, nakoľko náklady na skladovanie a likvidáciu odpadovej drevnej
hmoty tradičným spôsobom odpadajú a navyše, vyrobenú energiu je možné využiť vo vlastnom podniku alebo predať do siete verejného zásobovania. Iným procesom, v súčasnosti veľmi perspektívnym, je jej
splyňovanie s následnou výrobou elektriny v plynovej turbíne. Technológia splyňovania, pri ktorej sa biomasa premieňa na vodík a kysličník uhoľnatý, nadobúda v súčasnosti stále väčší význam,
pretože tiež umožňuje kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Potenciál výroby elektriny je skutočne veľký.
Raz mi jeden kamarát povedal, že v Brazílii sa pri čerpacích staniciach poneviera plno malých detí, ktoré cucajú benzín z plniacich pištolí. Skoro som tomu uverila,
veď benzín z cukrovej trstiny je tam bežným palivom.
