Sviatok Všetkých svätých
Sviatok Všetkých svätých je kresťanský sviatok, počas ktorého sa oslavujú všetci známi i neznámi svätci.
Prvá zmienka o sviatku podobného charakteru pochádza zo 4. storočia z hymny Efréma Sýrskeho, v ktorej píše o oslavovaní mučeníkov z Edessy – toto oslavovanie pripadalo na 13. mája. Neskoršie zmienky z rôznych iných miest (z Východu i zo Západu) hovoria už o oslavovaní všetkých mučeníkov – tieto sviatky sa slávili v nedeľu po Turícoch. V Ríme je zo 7. storočia tiež doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája, podobne ako pôvodný východný sviatok.
Pápež Gregor III. v roku 731 dal k 1. novembru v Bazilike svätáho Petra zasvätiť kaplnku na počesť všetkých svätých apoštolov, mučeníkov a spravodlivých. Spolu s biskupmi nariadil, aby sa slávnosť uctievania všetkých svätých slávila v Ríme 1. novembra. Veriaci si tak začali pripomínať, že je mnoho svätých, ktorí počas roka nemajú svoj sviatok. Ich spoločná oslava tak začala spadať na 1. november. O sto rokov neskôr (roku 844) pápež Gregor IV. rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev. Odvtedy sa každoročne slávi po celom svete.
Pamiatka zosnulých - Dušičky
Na Pamiatku zosnulých (na Dušičky), 2. novembra, sa v katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za mŕtvych. Rituálne obrady konané počas tohto dňa sú známe u viacerých náboženstiev sveta, ale zádušné omše sú charakteristické len pre katolícku cirkev. Tento deň sa u katolíkov považuje za deň spomienky na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti a nie strachu.
Začiatkom 20. storočia sa hlavne vo vidieckom prostredí rozšírila tradícia pálenia sviečok. Vence a kvetinová výzdoba pribudli až oveľa neskôr. Na Slovensku sa začali dodržiavať aj určité rituály, napríklad na Orave a Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere, pridali i chlieb a maslo ako jedlo pre „dušičky“. Niektorí položili na stôl i nôž, aby si duše mohli z pečiva odkrojiť. Tradovalo sa, že ak by v túto noc zomrelí na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Ďalším zvykom bolo rozdávanie jedla chudobným s prosbou o ich modlitby za pokoj duše. Najčastejšie sa rozdával čerstvo upečený chlieb alebo menšie bochníčky tzv. duše alebo dušičky. Tradíciou bolo i pečenie žemlí v tvare hnátov, položených do tvaru kríža, ktoré sa zvykli nazývať aj ako „kosti svätých“.
Tieto dni patria medzi spomienkové dni. Na Slovensku má úcta k mŕtvym veľmi silnú tradíciu a jej korene siahajú do pohanských čias. Ľudia navštevujú cintoríny, na hroby kladú vence, či kvety a pália sviece. Tento zvyk má pôvod v keltskej tradícii – sviatku Samhaim, ktorý sa slávil v deň keltského Nového roka, čo pripadalo na 1. november. Kresťanstvo tento obyčaj prebralo a dalo mu nový obsah v podobe Sviatku Všetkých svätých (1. november) a následných Dušičiek – Pamiatky zosnulých (2. november). Podľa keltskej tradície sa v túto noc prelínajú svety mŕtvych a živých. Kelti zapaľovali oheň, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, aby sa mohli zohriať a stráviť noc s pozostalými. Dnes svetlo sviece symbolizuje život. S dušičkami sa spájajú aj ľudové pranostiky. Jedna z nich hovorí, že ak na Dušičky prší, duše oplakávajú svoje hriechy.
Predvečer všetkých svätých - Halloween
Pôvod slova Halloween je odvodený od All Hallows’ Even alebo All Hallows’ Evening, v preklade Predvečer všetkých svätých (31. október). Napriek katolíckemu názvu sa tomuto sviatku pripisuje nekresťanský pôvod. Najčastejšie sa tento sviatok dáva do súvislosti s keltským sviatkom Samhain alebo Samuin (vyslovuje sa ako anglické sow-in), znamenajúcim koniec leta. Bol to sviatok, ktorým sa začínali prípravy na prichádzajúce zimné (studené a tmavšie) mesiace. Nebola to slávnosť venovaná jednému konkrétnemu božstvu, ale všetkým nadprirodzeným silám, ktoré boli neviditeľné.
Prečo sú z Halloweenom spojené tekvice?
Ich tradícia sa spája s írskym príbehom z 19. storočia o Jackovi. Aj preto sa po anglicky označujú ako Jack-o‘-lantern (alebo Will-o’-the-wisp). Ten podľa folklóru prekabátil diabla, ktorého najprv dostal na strom, na ktorý následne vyrezal kríž. S diablom uzavrel dohodu, že Jackovi nikdy nevezme jeho dušu. Jacka však pre jeho skutky nemohli vziať ani do neba, a tak musel naďalej blúdiť po zemi. Aby videl na cestu, diabol mu posmešne hodil nehasnúci uhlík, ktorý si Jack vložil do vydutej tekvice. Dnes sa do tekvíc vyrezávajú rôzne „strašidelné“ tváre, ktoré podľa niektorých reprezentujú folklórne bytosti alebo majú za úlohu odradiť zlých duchov.
Do Spojených štátov Halloween priniesli najmä írski katolícki a škótski prisťahovalci, ale až po roku 1846 (po Veľkom írskom hladomore) sa Halloween stal celonárodnou udalosťou. V Amerike sa postupne z kresťanského sviatku stal sviatok so sekulárnym a karnevalovým charakterom, ktorý sa počas 90. rokov 20. storočia rozšíril do Európy prostredníctvom reemigrantov, filmov a iných médií.
Foto: Všetky obrázky vytvorila umelá inteligencia.