Hornád je 286 km dlhý ľavostranný prítok Slanej, do ktorej sa vlieva pod maďarským Miskolcom. Pramení v Nízkych Tatrách v nadmorskej výške okolo 1050 metrov. Na Slovensku tvorí samostatné povodie s plochou 4311 km2 a dĺžkou toku 193 km. Z nich necelých 11 kilometrov tvorí štátnu hranicu s Maďarskom.

Rybárske revíry, ktorých je na rieke šesť, si podelili štyri rybárske organizácie. Len košická a spišskonovoveská organizácia majú po dva revíry - kaprový i pstruhový.

Pstruhový Hornád č. 2, r. č. 4-0640-4-1 má popis: Čiastkové povodie rieky Hornád od priehradného telesa vodnej vyrovnávacej nádrže (VVN) Ružín po ústie potoka Svinka. Lipeň tymiánový má v tomto revíri zvýšenú lovnú mieru na 30 centimetrov. Revír je dlhý 12 km a jeho vodná plocha má 36 hektárov.

Celý úsek Hornádu č. 2 preteká úzkym údolím podhorskej zóny s dobre vyvinutým krovinovým a stromovým porastom, tvoreným najmä vŕbou a jelšou. Tok si zachováva ráz mierne meandrujúcej podhorskej rieky aj napriek jeho dávnejšej úprave koryta so štrkovito-kamenitým dnom. Hĺbka vodného stĺpca sa pohybuje od 0,3 do 2,5 metra a zatienenie vodnej plochy je približne 60-percentné.

Vybudovaním vodných diel Ružín I s vodnou plochou 390 ha v roku 1967 a Ružín II s vodnou plochou 40 ha v roku 1972 sa zmenili vodohospodárske pomery a zároveň podmienky rybárskeho obhospodarovania toku. Úsek Hornádu pod týmito vodnými stavbami vzápätí vyhlásili za pstruhový revír a začali ho intenzívne zarybňovať lososovitými a lipňovitými druhmi rýb. Zarybňovanie je finančne náročné. Košická rybárska organizácia sa snaží zachovať a zlepšovať rybnatosť revíru každoročným intenzívnym vysadzovaním rybích násad, najmä pre rybárov - muškárov a lovcov na prívlač, uprednostňujúcim aktívny lov na náročnej tečúcej vode aj napriek problémom, ktoré prináša existencia vodných nádrží nad revírom.

Minimálne každý druhý rok kaprovú VVN Ružín jej správca úplne vypúšťal. Nádrž čistili alebo opravovali technické zariadenie na hrádzi. S vypúšťanou vodou sa dostávala do pstruhového revíru osádka šťúk, zubáčov, kaprov, úhorov, ostriežov, plotíc a ďalších nežiaducich druhov rýb. Preto sa Košičania pred niekoľkými rokmi rozhodli zmeniť charakter VVN Ružín na pstruhovú vodu, čím sa do značnej miery eliminoval prienik kaprovitých a dravých druhov rýb do Hornádu, aj keď prieniku rýb z VN Ružín do VVN Ružín nie je možné zabrániť.

V októbri 2000 sa v tomto revíri uskutočnil ichtyologický prieskum. Prieskum - v troch lokalitách ulovili 12 druhov rýb patriacich do šiestich čeľadí - síce nepodal objektívny obraz o ichtyofaune rieky, ale aspoň poukázal na optimálne vysadzovanie násady pstruha potočného. Ako nedostatočné sa ukázalo vysadzovanie lipňa. Po prieskume zodpovední skonštatovali, že je potrebné zredukovať vysadzovanie dvojročného pstruha dúhového a namiesto neho investovať prostriedky do lipňa a pstruha potočného. Trend intenzívneho vysadzovania pstruha dúhového sa nezastavil, naopak, úlovky lipňa tymiánového dlhodobo stagnujú.

Podľa štatistiky úlovkov sa v tomto revíri ulovilo v roku 2006 deväť druhov rýb v množstve 3647 kusov a 1256 kilogramov. V úlovkoch dominoval pstruh dúhový, ktorý je do Hornádu vysadzovaný v priebehu pstruhovej sezóny niekoľkokrát.

Každoročne tu rybári ulovia aspoň jedného pstruha potočného s hmotnosťou štyroch kilogramov. Medzi najväčšími úlovkami je "potočák" s dĺžkou 94 cm a hmotnosťou 8,1 kg, ktorého ulovil rybár na rotačný blyskáč Black fury č. 3. Skúsení lipniari-muškári môžu ojedinele prekabátiť aj polmetrové exempláre lipňa. Pekné lipne dlhé 55, 56 a 58 cm a ťažké od 1,63 do 2 kg ulovili na nymfy. V oboch košických revíroch Hornádu sa ešte v čase, kedy sa na lov hlavátky vydávalo povolenie, lovili hlavátky podunajské s priemernou hmotnosťou 13 kg. V súčasnosti dosahujú jedince tejto ryby hmotnosť nad 20 kg. Hlavátka sa už niekoľko rokov nevysadzuje, ale aklimatizovala sa natoľko, že sa v niektorých prítokoch Hornádu neresí.