Hovoríme s dekanom Hutníckej fakulty TU Košice Karlom Tomáškom

Ešte pred niekoľkými rokmi patril k rozhodujúcim ťahúňom prílevu zahraničných investorov na Slovensko aj dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Dnes mnohé priemyselné firmy bijú na poplach. Na trhu práce chýbajú šikovní a zdatní technici. Či už s výučným listom, maturitným vysvedčením alebo vysokoškolským diplomom. Ako tento problém vníma dekan Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Karel Tomášek?

· Priemysel ako taký stojí a padá na kvalifikovaných, aj vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch. Napriek tomu záujem o štúdium technických smerov, priznajme si, už nie je ten, čo býval. Kde hľadať podľa vás príčiny tohto stavu a kde východiská?
Propagácia technického vzdelávania nie je jednoduchá úloha pokiaľ v spoločnosti pretrvávajú nekonformné názory o smerovaní krajiny a spoločnosť, napriek už teraz vážnym urgenciám zo strany priemyslu, nereaguje na nedostatok technicky vzdelaných ľudí. Verejná mienka ešte stále preferuje fakulty ekonomického či právneho razenia s hocijakým nádychom manažérstva v názve študijných programov. Spoločnosť si nechce priznať a uvedomiť si, že Slovensko má jednoznačne priemyselný charakter a smerovanie jeho hospodárskeho rastu je späté s technikou. S týmto problémom donedávna zápasili aj technicky vyspelé krajiny s rozvinutou trhovou ekonomikou. Vlani vo Švédsku prvýkrát zaznamenali "boom" v rozširovaní nových, technicky orientovaných fakúlt. V Nemecku a vo Francúzsku sa počty študentov technických a technologických odborov zvýšili oproti 90. rokom dvoj až trojnásobne. Renomovaný český prognostik profesor Valtr Komárek v najnovšej prognóze rozvoja Českej republiky do roku 2025 úspech podmieňuje zdvojnásobením počtu technicky a technologicky orientovaných absolventov univerzít. Štatistické úrady už teraz hlásia množstvo nezamestnaných absolventov netechnických škôl.
Nemali by sme čakať, kým v spoločnosti spontánne dozrie vedomie potreby podpory technického vzdelávania ako zdroja svojho rozvoja a existencie. Na popud štátnych orgánov by sa mal tento proces naštartovať skôr, než začnú z krajiny odchádzať investori a my to pocítime na svojej životnej úrovni. Školstvo potrebuje podporu smerom k technike, technológiám a samozrejme prírodným vedám. Skúsenosti ukazujú, že ekonomiky, ktoré sú orientované komoditne a majú svoj základ vo vyspelej inovatívnej industriálnej produkcii, lepšie odolávajú následkom krízy než ekonomiky orientované na finančné, často špekulatívne produkty. Na otázku o príčinách tohto stavu, odpovedám otázkou: Ako verejná mienka a médiá ovplyvňujú životné priority a formujú životný štýl, kto sú celebrity, aké sú medializované príbehy a vzory úspechu, čo je "cool" a čo je trendy? A druhá otázka: Kto stavia veže v Dubaji a Singapure, letiská a biznis budovy, kto vyrába autá a všetku dostupnú techniku? Odpoveď zrejme poznáme všetci.

· Bezpochyby zaujímavým nápadom ako podnietiť mladých ľudí k štúdiu techniky bola vlaňajšia novinka hutníckej fakulty - Dni experimentov. O čo v nej išlo a s akým ohlasom sa stretla?
Cieľom projektu bolo podchytiť stredoškolákov, ktorí radi experimentujú a chcú si prakticky preveriť zákonitosti chémie a fyziky, ukázať im moderné smery v hutníctve, novinky pri spracovávaní kovov - environmentálne technológie, biotechnológie, nanotechnológie a štúdie vlastností inteligentných materiálov. Zámerom bolo motivovať študenta, pomôcť mu nájsť, čo ho baví a ukázať mu možnosti uplatnenia. Sme radi, že projekt zaujal aj učiteľov stredných škôl. Žiaci, ktorým sprostredkovali návštevu našich pracovísk, si mohli v laboratóriách vyskúšať viaceré praktické úlohy.
V nadšení tu prežili zaujímavé chvíle pri elektrónovom mikroskope, v chemickom laboratóriu, pri odlievaní zliatin a pri iných aktivitách i gymnazisti z Košíc, Podbrezovej a Žiaru nad Hronom. Táto akcia poslúžila tiež žiakom Strednej priemyselnej školy hutníckej v Košiciach, ktorí u nás vlani absolvovali odbornú prax. Dôkazom toho, že ich zaujali praktické cvičenia, že ich baví a obohacuje vlastná, samostatná práca v laboratóriu, je aj ich tohtoročný záujem o účasť na Dňoch experimentov. Podľa odozvy študentov má táto aktivita nesporne zmysel.

· Plánujete teda v podobných projektoch pokračovať?
Tento projekt je otvorený, Dni experimentov bežia a sú tu pre všetkých stredoškolákov. Vieme, že laboratórne cvičenia v stredných školách absentujú a žiakom veľmi chýbajú. U nás majú možnosť nazrieť do zákulisia vedy a skúsiť si modelovať technologické procesy a prácu výskumníka v laboratóriu. Veríme, že nás oslovia mladí ľudia aj individuálne. Ak prejavia záujem, sme ochotní sa im venovať. Vidieť, skúsiť, môcť sa poradiť a diskutovať o probléme považujeme za základ pochopenia technických poznatkov a šírenia pozitívneho vzťahu k technike ako takej. Prispievajú k tomu aj naše populárno-vedecké prednášky v stredných školách.

· Na zvyšovaní atraktivity technického vzdelávania úzko spolupracujete aj s U. S. Steel Košice. Ako hodnotíte súčasné vzájomné vzťahy v tejto oblasti?
Veľmi ma teší, že aj v tejto oblasti je naša spolupráca so spoločnosťou U. S. Steel Košice sústavná a koncepčná. Na pravidelných stretnutiach s viceprezidentom pre ľudské zdroje Martinom Pitorákom, generálnym manažérom pre zabezpečenie a rozvoj ľudských zdrojov Milanom Polčom a ich kolegami si stanovujeme nielen aktuálne úlohy, ale aj smer, ktorým sa chceme v budúcnosti uberať. Naše spoločné aktivity smerujú najmä do prostredia stredných a základných škôl, ale aj miestnych a regionálnych samospráv. Spoločnosť U. S. Steel Košice významne podporuje aktivity našich študentov, čo dávame spoločne do povedomia i uchádzačom o štúdium na našej fakulte.