Pracovať na Luníku IX je pre dvoch kňazov výzvou i poslaním
|
Na smutne známom košickom sídlisku Luník IX žije na jednom štvorcovom kilometri 4700 obyvateľov, prevažne rómskeho pôvodu. To je oficiálne číslo. Neoficiálne údaje
pridávajú tisícku navyše a zaraďujú tak toto územie medzi najhustejšie osídlené na Slovensku. Priemerný vek obyvateľov je tu dvadsať rokov, nezamestnanosť takmer 90-percentná. Počet detí má
stúpajúcu tendenciu. Základnú školu navštevuje 840 chlapcov a dievčat, prvý ročník viac než dvesto. A možností na využitie voľného času je ako šafranu. Ešte donedávna to bola iba ulica... A miestne
bary a krčmy...
Projekt občianskeho združenia ROMITEGRA, myslavskej farnosti a jeho hlavných garantov, katolíckych kňazov Jozefa Červeňa a Emanuela
Čuríka, ktorí majú bohaté skúsenosti z práce medzi Rómami, vznikol len nedávno. S cieľom poskytnúť deťom možnosti na vzdelanie, dospelým prácu a všetkých vychovávať k zodpovednosti a k
hodnotám svedomia. Neľahká úloha. Pre oboch aktérov projektu, vykonávajúcich na sídlisku misijnú prácu, je však jej splnenie poslaním.
"Človek, ktorý dáva, nestráca. Toto sa mi usilovali vštepiť moji rodičia na rodnej Orave. Rokmi sa to stalo aj mojím životným krédom," vyznáva sa
Jozef Červeň. "Každý človek pozná ten dobrý pocit, keď niekomu pomôže. Rozhodol som sa pomáhať tým najchudobnejším. A keď sa povie najchudobnejší na Slovensku, vždy si predstavím niektorú z
rómskych rodín, ktoré poznám. Niektorí sa do chudoby dostali vlastnou lenivosťou a nezodpovednosťou. Ich chudoba je ich trestom, ktorý si zaslúžili. Ich deti si však túto chudobu nemali čím
zaslúžiť. Často sú veľmi šikovné, nadané, no v takých rodinách nemajú žiadnu vyhliadku do budúcnosti. Mnohým rodičom už asi nepomôžeme, ale pre rómske deti chceme niečo urobiť. Chceme im pomôcť,
aby boli lepšie ako ich rodičia, aby sa potom už ich deti na svet pozerali s väčšou nádejou..."
Preto prišli bývať na Lunik IX dvaja kňazi. Mohli mať lepšiu farnosť, mohli si lepšie žiť. Nemuseli hasiť problém Košíc, problém Slovenska. Chceli. Jozef Červeň
vraví, že na viacerých, aj medzinárodných konferenciách, ktorých úlohou bolo nájsť východiská pre Rómov žijúcich na okraji spoločnosti, si vypočul veľa múdrych rečí. No čím dlhšie pracuje v rómskej
komunite, tým jednoduchšia sa mu zdá odpoveď - deti potrebujú vzdelanie, dospelí prácu a všetci výchovu k hodnotám svedomia. Bez týchto základných predpokladov, podľa neho, málokto z nich dokáže
prevziať zodpovednosť za vlastný osud. Vie, že starších je veľmi ťažké priviesť k iným hodnotám. Preto radšej pracuje s deťmi, mládežou. Spolu s Emanuelom Čuríkom im pomáha zmysluplne využívať
voľný čas. Na sklonku minulého roku dostali na sídlisku vďaka ústretovosti školy a samosprávy mesta k dispozícii v bývalej dielni dve miestnosti so samostatným vchodom.
Začali ich svojpomocne upravovať, Rómovia si ich vymaľovali a upratali sami. I takáto činnosť vychováva. V nových priestoroch plánujú obaja misionári venovať sa
rómskej komunite v oblasti výchovy, vzdelávania, kultúry, športu a sociálnej činnosti ešte intenzívnejšie. Chcú v nich umiestniť počítače, pomocou ktorých absolvujú deti, ale i dospelí rôzne kurzy.
Už teraz tam nacvičuje detský spevokol, založiť chcú aj mládežnícku gospelovú kapelu. Budú tiež diskotéky, pochopiteľne, bez alkoholu a cigariet, založiť chcú krúžok stolného futbalu, stolného
tenisu a biliardu... Plánov je veľa... Chuti a snahy však nechýba. Časom určite pribudnú aj iné aktivity. Zatiaľ ich obmedzuje počet tých, ktorým možno zveriť zodpovednosť Veľmi by sa zišli
dobrovoľníci z radov odborníkov, ktorí by boli ochotní pomáhať za symbolickú odmenu. Misionári nezastávajú názor, že časom sa rómsky problém nejako vyrieši. Nevyrieši. Riešenie dokáže nájsť iba
iniciatívny človek.