Na tému fajčenie hovoríme s MUDr. Michalom Ihnatkom

Od pondelka 1. novembra 2004 platí vo všetkých budovách U. S. Steel Košice zákaz fajčenia. Toto rozhodnutie vedenia spoločnosti obsahuje Program ochrany nefajčiarov, ktorým firma zvyšuje starostlivosť o zdravie svojich zamestnancov. Zákaz fajčenia vo všetkých budovách, okrem vyhradených fajčiarskych priestorov, prináša teda zamestnancom zdravší vzduch a možno povzbudí aj fajčiarov, aby obmedzili alebo úplne sa zbavili svojho zlozvyku. Na tému fajčenie hovoríme s MUDr. Michalom Ihnatkom, manažérom závodnej zdravotnej služby útvaru Riaditeľa pre bezpečnosť a hygienu práce.

· Vo všeobecnosti sa o fajčení hovorí ako o zlozvyku, z medicínskeho hľadiska je definované ako ochorenie. Aká je situácia s fajčením vo svete a u nás?
Masívne fajčenie cigariet od začiatku 20. storočia zmenilo v celosvetovom meradle obraz ľudského zdravia. Došlo k nárastu ochorení, ktoré sa pred touto érou nevyskytovali často, dokonca boli zriedkavé. Ako všetci vieme, k takýmto ochoreniam patrí najmä rakovina pľúc, ktorá sa na začiatku storočia vyskytovala zriedkavo, v súčasnosti je však jednou z hlavných príčin onkologických ochorení vo všetkých rozvinutých krajinách sveta.
Na celom svete fajčí približne 1,1 miliardy osôb a na ochorenia súvisiace s fajčením zomiera každý rok priemerne 3,5 milióna ľudí. Každých desať sekúnd zomrie na svete jeden človek na následky fajčenia. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2000 fajčilo na Slovensku 43 percent dospelých obyvateľov, 32 percent fajčilo pravidelne a 14 percent príležitostne. Na ochorenie súvisiace s fajčením u nás zomiera ročne približne 11 tisíc osôb. Fajčiar stráca priemerne osem rokov z očakávanej dĺžky života nefajčiara. Tí, ktorí zomrú následkom fajčenia v strednom veku (35 - 69 rokov), strácajú priemerne 20 - 25 rokov zo svojho života.
V Európe postupne klesá spotreba tabaku u ľudí s vysokoškolským vzdelaním. U ľudí s nízkym stupňom vzdelania, u nezamestnaných a u ľudí s všeobecne rizikovým správaním sa udržuje na rovnakej úrovni. V post socialistických krajinách je úplne opačný trend. Počet fajčiarov rastie najmä medzi vysokoškolákmi a ženami a posúva sa do čoraz mladších vekových skupín.

· Považuje sa za fajčiara i človek, ktorý si zapáli iba príležitostne?
Fajčiarom je ten, kto práve fajčí - denne alebo príležitostne.

· Ako účinkuje na zdravie pasívne fajčenie?
Cigaretový dym tvorí komplex štyritisíc až päťtisíc chemických látok a jeho následky na ľudský organizmus sú mnohostranné. Fajčením sa veľmi silne znečisťuje vzduch, ktorý sám fajčiar inhaluje do dýchacích ciest a pľúc. Vedecké štúdie potvrdzujú aj nepriaznivý vplyv pasívneho fajčenia na zdravie nefajčiara. Bezprostredný účinok zahŕňa okrem nepríjemného čuchového vnemu podráždenie slizníc dýchacích ciest, podráždenie očí, prípadne bolesti hlavy.
Pasívne fajčenie tehotných žien má dokonca nepriaznivé účinky na plod. Dym unikajúci z horiaceho konca cigarety medzi jednotlivými ťahmi, vedľajší prúd dymu, obsahuje niektoré škodlivé látky vo vyšších koncentráciách ako je ich výskyt v hlavnom prúde dymu, ktorý pri fajčení fajčiar aktívne vdychuje. Cigareta teda zabíja obidvomi koncami.

· Za vznik akých ochorení je zodpovedné fajčenie?
Za individuálnu odpoveď organizmu na dlhodobé fajčenie je spoluzodpovedná aj genetická rôznorodosť. Z pracovno lekárskeho hľadiska je dôležité spolupôsobenie faktorov pracovného prostredia (expozícia pevným aerosólom - prach, chemické látky - výpary, dráždivé plyny) a fajčenia. Pri vzniku ochorení sa uplatňuje buď aditívny (sumačný) alebo multiplikačný (znásobujúci) účinok. Medzi začiatkom a objavením sa prvých príznakov niektorej z rizikových chorôb, ktoré sa spájajú s fajčením, existuje dlhé obdobie, a to dvadsať až tridsať rokov. Takzvaná orgánová vnímavosť je u ľudí rozdielna.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je fajčenie zodpovedné za vznik týchto ochorení: - nádorové choroby (30 percent), najvýznamnejší podiel má rakovina pľúc, ale i nádory úst, hrtana, pažeráka, žalúdka, podžalúdkovej žľazy, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra a dokonca prsníka, krčka maternice,
- srdcovo - cievne choroby (20 percent), ide o ischemickú chorobu srdca, aterosklerózu a ischémiu ciev dolných končatín,
- chronický zápal priedušiek (75 percent), ktorý môže vyústiť do chronickej obštrukčnej choroby pľúc a rozdutia pľúc.
Fajčenie dokázateľne súvisí aj s inými ochoreniami, ako sú mozgovocievne ochorenia a ďalšie.

· Zrejme podobná situácia je aj na Slovensku.
Choroby dýchacej sústavy sú na Slovensku jednou z najčastejších príčin práceneschopnosti. V roku 2002 predstavovali takmer polovicu všetkých prípadov ukončenej práceneschopnosti na Slovensku.
Okrem akútnych respiračných infekcií sa na práceneschopnosti podieľajú aj chronické respiračné choroby, z ktorých väčšina (okrem zápalov pľúc a tuberkulózy), predstavuje celoživotné ochorenie. Z hľadiska prognózy sú na tom najhoršie nádorové ochorenia priedušiek a pľúc, ktoré tvoria až 30 percent zo všetkých nádorových chorôb. V roku 2002 malo na Slovensku toto ochorenie až 5826 osôb, čo pri počte obyvateľov 5 402 547 znamená postihnutie 108,3 osôb na 100 tisíc obyvateľov. Úmrtnosť na nádory dýchacieho systému je mimoriadne vysoká, prežívanie u novozistených prípadov do 5 rokov sa pohybuje v rozmedzí 5 - 10 percent postihnutých osôb. Tak výskyt, ako aj úmrtnosť, sú priamo závislé od expozície na cigaretový dym (počet denne vyfajčených cigariet a počet rokov fajčenia), od hĺbky inhalácie a nepriamo aj od veku začatia fajčenia. Fajčiari, ktorí fajčia denne 20 cigariet 30 rokov, majú dvadsaťnásobne vyššie riziko rozvoja rakoviny pľúc, ako nefajčiari. Relatívne riziko mortality na nádory priedušiek a pľúc je väčšie aj vtedy, ak fajčiar začne fajčiť v mladom veku. Ak fajčiar prestane fajčiť, riziko stále pretrváva, ale postupne sa znižuje a za 15 rokov nefajčenia sa približuje k dvojnásobku relatívneho rizika trvalého nefajčiara.
Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) patrí medzi vedúce príčiny chorobnosti a úmrtnosti vo svete. Neskorými následkami CHOCHP sú chronická dychová nedostatočnosť a zlyhávanie pravého srdca. V súčasnosti je piatou najčastejšou príčinou úmrtia vo svete. V SR malo CHOCHP v roku 2000 až 52 215 osôb, čiže 5,5 percenta obyvateľov. V roku 2002 bolo evidovaných 59 058 osôb, čo je oproti roku 2000 nárast o 11,9 percenta.
V krajinách, v ktorých uplatňujú program podpory nefajčenia (Fínsko), začal počet novozistených prípadov nádorových ochorení dýchacieho systému postupne klesať. Súčasné epidemiologické a biochemické štúdie potvrdzujú rozdiely pohlavia vo vnímavosti na karcinogény tabaku s výrazným zvýšením vnímavosti u žien. Dôsledkom je vzostup výskytu nádorov priedušiek a pľúc u osôb ženského pohlavia. Riziko vzniku nádorov priedušiek a pľúc je tiež dramaticky vyššie u fajčiarov exponovaných iným karcinogénom na pracoviskách (napríklad uránové bane, azbest, arzén).

· Štatistiky hovoria, že približne 80 percent fajčiarov by chcelo prestať fajčiť, 23 percent sa pokúšalo prestať fajčiť a podarilo sa to trom až piatim percentám. Ako pomôcť fajčiarom prestať fajčiť?
Hlavnou prekážkou úspešnej abstinencie je návyková vlastnosť nikotínu. Ak sa zastaví pravidelné užívanie, vznikajú klasické abstinenčné prejavy - podráždenosť, nespokojnosť, nepokoj, ťažkosti s koncentráciou, nespavosť, zvýšená chuť do jedla a depresívna nálada. Začínajú sa niekoľko hodín po poslednej cigarete a vrcholia v prvom týždni. Abstinenčný syndróm môže ustúpiť i po niekoľkých mesiacoch.
Liečba aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zahŕňa dva postupy, a to liečbu nefarmakologickú a farmakologickú. Liečba nefarmakologická spočíva v behaviorálnej terapii, poradenstve a intenzívnej psychosociálnej podpore. Liečba farmakologická spočíva v podávaní náhradných preparátov, ktoré pomáhajú zmierňovať alebo prekonať závislosť od tabaku.
V rámci prevencie je rozhodujúca podpora zdravého životného štýlu, a tým aj podpora zdravia.

· Kde môžu nájsť odbornú pomoc fajčiari - zamestnanci U. S. Steel Košice?
Všetci, ktorí sú odhodlaní ukončiť fajčenie, môžu o odbornú pomoc požiadať svojho ošetrujúceho lekára, prípadne sa môžu obrátiť aj na mňa. V poliklinike vo Vstupnom areáli U. S. Steel Košice bude tiež od 1. novembra 2004 fungovať poradňa pre fajčiarov.