Bývalí hutníci, dnes na zaslúženom odpočinku, na vianočnom večierku
Nejeden z nich bol pri tom, keď fabrika za Košicami naberala pred desiatkami rokov prvý dych. Pomáhali ju stavať, učili sa taviť železo, vyrábať oceľ... Vo fabrike,
tvrdí väčšina bývalých hutníkov, dnes na zaslúženom odpočinku, prežili mladosť, najkrajšie roky. A aj keď už nejaký ten rôčik nemerajú cestu do práce, stále sa cítia byť členmi rodiny košických
oceliarov. Zaujíma ich, čo je v podniku nové, ako sa mu darí... A teší ich, že na nich fabrika nezabúda. Vianočný večierok, ktorý pre svojich bývalých zamestnancov pripravila spoločnosť
U. S. Steel Košice minulý týždeň, 4. decembra, si všetci v Dome umenia vychutnali. A to i v spoločnosti prezidenta U. S. Steel Košice Davida H. Lohra,
Susan Lohrovej a ďalších topmanažérov firmy a ich manželiek.
"Naše stretnutia bývajú pravidelné, som rád, že ste prijali pozvanie spoločnosti U. S. Steel Košice na tento večierok, ktorý sa už stal tradíciou.
Všetci sa naňho tešíme. Je príležitosťou na zaujímavé spomienky na firmu, v ktorej mnohí z vás odpracovali celý život," prihovoril sa vyše tristo seniorom viceprezident pre ľudské zdroje
Martin Pitorák. "Tento rok bol pre vaše občianske združenie náročný. Presťahovali ste sa do nových priestorov, čo dalo iste veľa roboty. Preto som veľmi rád, že ste si našli čas na celý rad
aktivít a že pomáhate našej spoločnosti pri jej charitatívnych podujatiach."
V mene dôchodcov sa za pomoc a podporu, ktorej sa im dostáva od bývalého zamestnávateľa, košickej oceliarne, poďakovala predsedníčka Občianskeho združenia Jeseň života
Zita Bubenková. "Nie každý klub dôchodcov v Košiciach má také podmienky na svoju činnosť, aké máme vďaka spoločnosti U. S. Steel Košice my," konštatovala okrem iného.
"Ďakujeme za všetko, čo pre nás robíte," dodala. "Prajeme vám príjemné Vianoce, aby nový rok bol pre vás všetkých ešte úspešnejší, nielen v pracovnom, ale i v súkromnom
živote." "Bez toho, čo ste pre firmu spravili vy, by sme neboli dnes takí úspešní," konštatoval vo svojom príhovore okrem iného prezident D. Lohr. "Cením si, čo
robíte vo vašom klube pre mesto i pre ľudí. A tiež to, že sa zúčastňujete na projektoch našej firmy, na dobrovoľníckych aktivitách, naposledy na projekte Stromčeky prianí, vďaka ktorému budú mať
deti v detských domovoch krajšie Vianoce," povedal a zaželal všetkým pokojné sviatky, veľa zdravia a šťastia v novom roku.
Medzi zabávajúcimi sa seniormi nechýbal ani Jozef Janák. Vo fabrike, kým odišiel v deväťdesiatom piatom na zaslúžený odpočinok, si odkrútil rovných 30
rokov. Začínal, prezradil, v závode Vysoké pece, kde prešiel viacerými pracovnými pozíciami. "Chvíľu som robil aj na dispečingu, ale predtým, než sa tak stalo, som si musel na vlastnej koži
vyskúšať, ako to chodí na jednotlivých pracoviskách. Na každom z nich som krátko pobudol, aby som získal prehľad..." Štrnásť rokov bol valcovačom a keď spúšťali v oceliarni
kontiodlievanie, prešiel tam. Prvovýrobu mal v malíčku. Zaujíma sa o aj teraz, po rokoch, o život vo firme? "Akoby nie?! Novinky sa dozvedám z Ocele východu, ktoré dostávame do klubu
dôchodcov." Mimochodom, klub dôchodcov... Už niekoľko rokov pri ňom pôsobí spevokol Hutník, ktorý vedie práve on. Majstrovsky ovláda hru na ústnej harmonike, spieva, diriguje... K hudbe,
najmä folklóru, má veľmi blízko. "Hre na ústnej harmonike sa venujem už odmalička, som samouk, nikdy som do žiadnej hudobnej školy nechodil. Aj som začal, s husľami, ale učiteľ musel
narukovať a bolo po snahe..." I zvučný hlas J. Janáka sa rozliehal Domom umenia počas vystúpenia spevokolu, ktorý zaspieval vianočné koledy a neodmysliteľnú Tichú noc. Kultúrny program
dotvoril Komorný orchester Štátnej filharmónie Košice a folklórny súbor Šarišan, do tanca hrala Kodurka.