Vaša pomoc sa zíde aj Vysokošpecializovanému odbornému ústavu geriatrickému v Košiciach

Nuž pravdou je, že by ste pánovi Jozefovi jeho vek nehádali. A viac než deväť krížikov na chrbte, presne deväťdesiat šesť rokov, už tobôž nie. Telo je už zhrbené, nepočúva ako kedysi i choroba chce nad ním zvíťaziť, ale myseľ? Ak si myslí že treba, podiriguje aj sestričky. "Občas pohundre," prezrádzajú na neho jeho opatrovateľky. "Ako nakoniec my všetci..." Šibalsky sa na nás usmial: "Ale keď mám pravdu?" Tak či onak, vraví, je mu tu dobre. Postarajú sa o neho ako treba...

Vo Vysokošpecializovanom odbornom ústave geriatrickom sv. Lukáša v Košiciach, ktorý vznikol po tom, čo v roku 1999 zrušili vo fakultnej nemocnici geriatrickú kliniku, sa dnes starajú nielen o starých a chorých ľudí, ale i o tých, ktorých nemoc kvári dlhodobo a sú pripútaní na lôžko. Trebárs aj štyridsiatnikov po mozgovej príhode či v pokročilom štádiu rakoviny, pri ktorej chirurgická ani cytostatická liečba nezabrala. Šesť lôžkový hospic pre zomierajúcich si nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby, ktorej zakladateľmi sú Ministerstvo zdravotníctva SR a Arcidiecézna charita Košice, zriadila z vlastných zdrojov. Ústav, ktorý "žije" z finančných prostriedkov od zdravotných poisťovní a za praktickú výučbu mladých medikov od univerzít v Košiciach a Ružomberku, má v súčasnosti kapacitu 140 lôžok. Poskytuje odbornú, ambulantnú aj ústavnú zdravotnícku starostlivosť.

Problémom, s ktorým sa borí väčšina zdravotníckych inštitúcií, sú finančné zdroje. Všetky tu investujú do skvalitňovania služieb. Nejde len o nové prístroje či zdravotnícku techniku, ale aj zútulňovanie izieb, ktoré podľa slov riaditeľa Petra Pavlova dostávajú postupne nový šat. Osadenstvo ústavu i jeho personál sa tiež teší z estetickejšieho externého prostredia, o ktoré sa v rámci minuloročných dobrovoľníckych dní počas projektu Naše Košice postarali najmä košickí oceliari. A cenia si aj ich empatiu a snahu pomáhať aj v inom smere.

"Vlani sa nám pomoc vašich zamestnancov, ktorí na účet našej neziskovej organizácie poslali svoje percentá zo zaplatenej dane, veľmi zišla," nechal sa počuť riaditeľ ústavu Peter Pavlov. "Akoby aj nie. Vďaka tomu sme mohli zadovážiť nové polohovateľné postele, ktoré nielen uľahčujú prácu zdravotníckemu personálu pri starostlivosti o nevládnych pacientov a klientov, ale predovšetkým poskytujú našim starkým a chorým oveľa vyšší komfort." Časť finančných prostriedkov putovala aj na nákup prenosného oxygenátora, ktorý, jednoducho povedané, vyrába kyslík zo vzduchu. "Slúži napríklad pacientom s dýchacími ťažkosťami," vysvetľuje P. Pavlov. "Chorí na rakovinu pľúc či astmu totiž potrebujú na podporu dýchania koncentrovaný kyslík." V prípade dostatku finančných zdrojov plánujú v ústave aj v tomto roku zvýšiť počet polohovateľných postelí, pribudnúť by mali ďalšie oxygenátory, ale i rehabilitačné prístroje a pomôcky využiteľné tak v ambulanciách, ako i v lôžkovej časti ústavu.