Posudzovanie životného cyklu - LCA
V súčasnej dobe sa čoraz viac hovorí o rozvoji technológií, ktoré sú šetrné pre životné prostredie. Ide tu nielen o energeticky úspornejšie technológie, ale o celkový prístup, ktorého cieľom je minimalizovať všetky nežiaduce environmentálne vplyvy prevádzkovania zariadení, či samotnej výroby a používania produktov.
Je dôležité zvoliť vždy taký technologický postup, ktorý je environmentálne šetrnejší – a to do všetkých dôsledkov – napríklad v prípade používania ocele v priemysle a jej opätovnej (nekonečnej) recyklácie bez toho, aby sa zmenili jej vlastnosti, čo by mohlo ovplyvniť životnosť výrobkov z ocele. A aký má vplyv jej opätovné využitie v samotnom výrobnom reťazci na množstvo skleníkových plynov.
Podnety, ktoré viedli k tomu, aby sme sa začali zaoberať ekobilanciou boli najmä populačný rast, obmedzené zásoby fosílnych surovín a stúpajúce znečisťovanie životného prostredia. V čase ropnej krízy v polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia sa ekologické aktivity kriticky zamerali najmä na obalovú techniku. Preto prvou ucelenou skupinou výrobkov, pri ktorých sa začalo súhrnné ekologické hodnotenie uplatňovať v praxi, boli obalové materiály a obaly. Hlavným dôvodom bolo určite ich všeobecné rozšírenie a narastajúce problémy spojené s manipuláciou a zneškodňovaním použitých obalových prostriedkov. Cieľom bolo optimalizovať ich parametre tak, aby sa dosiahlo čo možno najmenšia záťaž pre životné prostredie, a to najmä v súvislosti s využitím zdrojov, spôsobom výroby, prepravou a distribúciou, spotrebou a zneškodnením po uplynutí životnosti.
Najzávažnejším hľadiskom v posudzovaní ekologických dosahov je spotreba energie, čo súvisí s limitovaným množstvom energetických zdrojov, ale aj atmosférické emisie prispievajúce k tvorbe kyslých dažďov, smogu a skleníkového efektu.
Recyklovateľnosť sa tak stala významým pozitívnym ekologickým aspektom a má pre hodnotenie značný význam. Predstavuje výraznú úsporu materiálov, energie, zníženie celkového znečistenia a zníženie odpadov.
V súčasnosti sa vo svete aplikuje analytická metóda environmentálneho manažmentu s názvom Life Cycle Assessment (LCA), v slovenčine Posudzovanie životného cyklu. Posudzovanie životného cyklu je metóda porovnávania environmentálnych vplyvov produktov, výrobkov alebo služieb, s ohľadom na ich životný cyklus. Do úvahy sa berú emisie do všetkých zložiek životného prostredia počas výroby, používanie i zneškodňovanie produktu. Zahrnuté sú aj procesy získavania surovín, výroby materiálov a energie, pomocné procesy či subprocesy.
Metóda LCA má pevne danú štruktúru a vykonáva sa podľa medzinárodných noriem radu ISO 14040. Pre efektívne spracovávanie LCA štúdií sa používajú komerčne dostupné databázy procesov i materiálových a energetických tokov. Je to jeden z najdôležitejších informačných nástrojov environmentálne orientovanej politiky produktov. Metódu LCA je možné definovať ako zhromažďovanie a vyhodnocovanie vstupov, výstupov a možných dopadov na životné prostredie výrobkového systému počas celého životného cyklu.
Posúdenie životného cyklu (LCA) je faktická analýza celého životného cyklu produktu z hľadiska udržateľnosti. Každá časť životného cyklu produktu – extrakcia materiálov z prostredia, výroba produktu, fáza používania a to, čo sa stane s produktom po tom, čo sa už nepoužíva – môže mať vplyv na životné prostredie mnohými spôsobmi.
Pomocou LCA analýzy môžete vyhodnotiť vplyvy vášho produktu alebo služby na životné prostredie od začiatku po koniec.
Aké sú varianty LCA
Od kolísky do hrobu (Cradle-to-grave)
„Od kolísky do hrobu“ je plné hodnotenie životného cyklu od ťažby surovín („kolíska“), cez fázu využívania po fázu likvidácie („hrob“). Napríklad zo stromov sa vyrába papier, ktorý môže byť recyklovaný do nízko-energetickej výroby celulózovej izolácie, ktorá sa potom použije ako energiu šetriace „zariadenie“ v strope domu na 40 rokov, pričom ušetrí 2.000 krát viac energie fosílnych palív ako pri jej výrobe. Po 40 rokoch sa celulózové vlákna nahradia a staré vlákna sú odstránené, prípadne spálené. Všetky vstupy a výstupy sú zvažované vo všetkých fázach životného cyklu.
Od kolísky po bránu (Cradle-to-gate)
„Od kolísky po bránu“ je hodnotenie čiastkového životného cyklu výrobku od ťažby surovín („kolíska“) po továrenské (výstupné) brány (t.j. pred tým, než je transportovaný k spotrebiteľovi). Fázy používania a likvidácie výrobku sú v tomto prípade vynechané. Cradle-to-gate hodnotenia sú niekedy základom pre environmentálne vyhlásenia (stanovenia) o výrobku (EPD) nazvané business-to-business EPD.
Od kolísky po kolísku – výroba v otvorenej slučke (Cradle-to-Cradle alebo Open Loop Production)
„Od kolísky po kolísku“ je špecifický druh cradle-to-gate hodnotenia, kedy na konci životnosti výrobku (krok likvidácie) je proces recyklácie. Jedná sa o metódu používanú na minimalizáciu vplyvov na životné prostredie výrobkov využitím praktík udržateľnej výroby, prevádzky a likvidácie. Cieľom je začlenenie sociálnej zodpovednosti do vývoja výrobku. Z recyklačného procesu vznikajú nové, identické výrobky (napríklad sklenené fľaše zo zhromaždených sklenených fliaš) alebo rôzne výrobky (napr. sklenená vlna zo zhromaždených sklenených fliaš).
Od brány po bránu (Gate-to-gate)
„Od brány po bránu“ je čiastočná LCA pri pohľade na len jednu hodnotu procesu v celom výrobnom reťazci. Gate-to-gate moduly môžu byť spojené aj neskôr v ich príslušnom výrobnom reťazci a tak vytvoriť úplné cradle-to-gate hodnotenie.
Od zdroja po kolesá (Well-to-wheel)
Je špecifická LCA používané na prepravu pohonných hmôt a vozidiel. Analýza je často rozdelená na etapy s názvom “well-to-station” alebo “well-to-tank” a “station-to-wheel” alebo “tank-to-wheel”, alebo “plug-to-wheel “. Prvá etapa, ktorá zahŕňa vstupné suroviny alebo výrobu palív, spracovanie, dodávky paliva alebo prenos energie, je nazývaná ako fáza “proti prúdu” („upstream“), zatiaľ čo vo fáze, ktorá sa zaoberá samotnou prevádzkou vozidla sa niekedy nazýva fázou “po prúde” („downstream“). Well-to-wheel analýzy sa bežne používajú na posúdenie celkovej spotreby energie, alebo účinnosť premeny energie. Podobne sa používajú na posúdenie vplyvu emisií námorných lodí, lietadiel a emisií z motorových vozidiel (vrátane ich uhlíkovej stopy ako aj palív používaných v každej z týchto spôsobov dopravy).
