Po vyše dvoch rokoch sa s Košicami lúčia generálny právny zástupca C. James Bond a jeho manželka Deborah Kuzavitchová Bondová
Pôsobenie v našej firme ukončil ďalší americký kolega. Po vyše dvoch rokoch v Košiciach a celkovo dvadsiatich ôsmich v korporácii odišiel do dôchodku generálny právny
zástupca C. James Bond. V Košiciach nebol sám, spoločnosť mu robila jeho manželka Deborah, ktorá sa prostredníctvom rôznych firemných projektov výrazne zapájala do
charitatívnej a dobrovoľníckej činnosti. I keď majú obaja populárni "expati" s balením a vybavovaním záverečných formalít pred odchodom do USA plné ruky práce, pre Oceľ východu zhodnotili svoje
pôsobenie na Slovensku.
C. JAMES BOND
"Návrat do USA bude ťažký, pretože s Debbie sme sa tu dokonale aklimatizovali. Košice sú dostatočne útulné, aby sme ich mohli nazývať domovom a zároveň dostatočne
veľké, aby sme v nich našli všetko, čo potrebujeme. Bývali sme v centre, dýchali atmosféru mesta a všetko sme mali na dosah ruky. Košice nám budú chýbať. To, že som sa ocitol na Slovensku, nebolo
až také prekvapenie, pretože som v minulosti do Košíc viackrát pracovne vycestoval. Keď sa naskytla možnosť, že by som tu mohol pôsobiť dlhodobo, sám som o to požiadal. A neľutujem. Slovensko je
nádherná krajina s bohatou históriou, prežil som tu krásne roky. Až sa niekedy musím uštipnúť, že sa mi to nesníva. Bolo pre mňa požehnaním pracovať v Košiciach. Osobitnou kapitolou sú kolegovia.
Boli sme ako rodina a rád som s nimi spolupracoval, pretože som u nich nachádzal podporu.
Slovensko som vnímal ich očami a problémy sme riešili spoločne. Na kolegov budem spomínať rád. Angažovanie sa v charitatívnych a dobrovoľníckych aktivitách bola dobrá
príležitosť dostať sa bližšie k ľudom a niečo dať tejto krajine. Tí, ktorým sme pomáhali, mali naopak možnosť spoznať nás. Pre nás s Debbie to bola obohacujúca skúsenosť a veľmi si ju vážime.
Odchádzam do dôchodku po takmer tridsiatich rokoch v korporácii. Teším sa na ničnerobenie a relax. Budem mať čas na svoju čoskoro ročnú vnučku a na svojich priateľov. Nečakajú ma žiadne mítingy a
nebudú ma tlačiť žiadne termíny, ako to poznajú pracujúci ľudia. Vraciame sa do Pittsburghu."
DEBORAH KUZAVITCHOVÁ BONDOVÁ
"Keď sme sa dozvedeli, že naše kroky povedú na Slovensko, vnímali sme to ako dobrodružstvo a príležitosť, ktorá sa naskytne raz za život. Naše zážitky prekonali všetky
očakávania. Našli sme si tu priateľov, s ktorými ostaneme v kontakte a azda sa s nimi v budúcnosti stretneme. Do USA si odnášame množstvo zážitkov a spomienok. V Amerike som sa zapájala do mnohých
charitatívnych a neziskových projektov, takže tieto činnosti boli pre mňa prirodzené aj v Košiciach. Každý deň sa modlím k bohu s vierou, že pomôže aj tým, ktorí v živote toľko šťastia nemajú. Mňa
požehnal pevným zdravím a dobrým zázemím a s týmito božími darmi sa rada delím aj s ostatnými. K aktivitám, na ktorých som sa zúčastňovala, patrili návštevy v detských domovoch, projekt Stromček
prianí alebo deň dobrovoľníkov strávený v ZOO.
Okrem toho som vo voľnom čase, mimo podujatí organizovaných firmou, chodila do detského domova doučovať chlapcov a dievčatá angličtinu. V rámci projektu Stromček
prianí som sa v roku 2013 zoznámila s Andreou Lackovou, jej manželom Pavlom a dcérkami Lenkou a Barborkou. Bola to pre mňa výnimočná udalosť a odvtedy sme sa začali stretávať pravidelne na rôznych
podujatiach organizovaných U. S. Steel Košice. Mala som šťastie prežiť jeden deň s Lenkou a Barborkou a ich otcom aj na zimných športových hrách na Jahodnej. Nedávno ma pozvali k nim
domov, kde som na vlastné oči videla, ako sa rodičia o svoje nádherné dcérky príkladne starajú. Bol to pre mňa výnimočný deň, na ktorý nikdy nezabudnem. Vymenili sme si adresy a ostaneme v úzkom
kontakte. V Amerike mi bude chýbať mnoho vecí, je ťažké spomenúť len jednu. Milujem posedenia s priateľmi a popíjanie kávy zo skutočných šálok a nie z niečoho, čo nakoniec vyhodíte do koša. S
manželom sme si užívali prechádzky po Hlavnej ulici, keď sme sa rozhodovali, kam zájdeme na večeru. V Pittsburghu na to môžeme zabudnúť, bez auta sa nezaobídeme. Chýbať mi budú aj nákupy v malých
obchodíkoch s domácimi výrobkami, kde ich majitelia vždy vedeli, čo predávajú a ponúkali perfektné služby. V Pittsburghu budeme takými ambasádormi Slovenska. Priateľom budeme rozprávať o vašej
nádhernej krajine, skvelých ľuďoch a zážitkoch, ktoré sme tu zažili. Vďaka za všetko. Boh vám žehnaj."