Možnosti využitia teplárenskej trosky a popolčeka sa rozširujú
Troska a popolček sú odpadmi, ktoré vznikajú pri spaľovaní uhlia v teplárni. V súčasnosti sa likvidujú tak, že troskopopolčeková zmes sa hydraulicky dopravuje na mokrý
odval, odkiaľ je po odvodnení deponovaná na skládku nie nebezpečného odpadu na suchý odval. Tento systém likvidácie je náročný na technický stav zariadenia zabezpečujúceho prepravu, nehovoriac už o
dopravných nákladoch na ťažbu a vývoz na suchý odval. A to sme ešte nerátali, že za uskladňovanie odpadu treba platiť a že je tendencia tieto poplatky zvyšovať.
Využitím troskopopolčekovej zmesi sa preto zaoberá odborný tím, ktorého práca v krátkom čase priniesla ovocie. Za pomoci výskumníkov sa podarilo vyriešiť otázku
využitia popolčeka z kotla č. 6, ktorý našiel uplatnenie v stavebnom priemysle. Popolček sa osvedčil v cementárni v Turni, ktorá má záujem o dlhodobý odber. Základnou úlohou tímu naďalej ostáva
aplikácia suchého odberu trosky a popola z kotlov, pretože len tento spôsob umožní využiť všetky zložky bez ďalších zvýšených nákladov.
V uplynulých dňoch sa uskutočnila prezentácia využitia trosky, ktorá, ako sa ukazuje, bude po aplikácii suchého odlúčenia využiteľná v stavebníctve na zakladanie
ciest. Optimálnym naďalej ostáva využitie trosky, či už samostatne alebo ako troskopopolčekovej zmesi, na výrobu cementárskeho slinku. V prípade rozomletého materiálu sú možnosti ešte lepšie, ako
otryskávacie médium v zlievarstve, v stavebníctve na čistenie fasád, odstraňovanie nápisov sprejerov a podobne.
Najatraktívnejším je využitie trosky ako geopolymérneho spojiva. Táto nová atraktívna látka vzniká za podmienok približujúcich prírodné procesy. V našom prípade bola
použitá troska, popolček, ako aj troskopopolčeková zmes a boli pridané prírodné materiály, vodné sklo a alkálie. Po vytvrdnutí vznikol materiál s neobyčajnými vlastnosťami, porovnateľný s betónom.
Vo Francúzsku, kde s touto technológiou pokročili najviac, sa zrodil zaujímavý názor, že aj niektoré časti egyptských pyramíd boli zhotovené týmto spôsobom, čo okamžite vo svete vyvolalo rozruch.
Máme veľké šťastie, že aj Technická univerzita Košice získala grant na aplikačný výskum využitia a tvorby týchto materiálov, kde sa ukazujú široké možnosti využitia aj našich surovín.
Pri riešení problematiky treba vyzdvihnúť účasť Výskumu USSE, najmä Ivety Petíkovej, ako aj pracovníkov TU Košice, hlavne Martina
Sisola a pracovníkov Ústavu pre výskum rúd, najmä Vladimíra Bláhu. Poďakovanie patrí aj manažérom divízneho závodu Energetika, ktorí sa aktívne zúčastnili na riešení tejto
úlohy.