Od jubilejného 100. ročníka Medzinárodného maratónu mieru nás delia necelé dva mesiace. Bol oň enormný záujem a preto už šesť mesiacov pred štartovým výstrelom musela byť registrácia zastavená. Celkovo majú organizátori pripravených 16 000 štartových čísel vrátane rodinného minimaratónu U. S. Steel Family Run.

Na štartovej čiare bude 1. októbra aj viacero našich zamestnancov, ktorí budú súťažiť pod hlavičkou U. S. Steel Košice, resp. pod Bežeckým klubom Steel, a to aj v hlavnej súťažnej disciplíne maratón.

Minulý rok najlepší výsledok spomedzi nich dosiahol Slavomír Albrecht z DZ Údržba a prípravu nezanedbáva ani tentokrát.  Hoci, ako nám prezradil, nijako špeciálne sa nepripravuje. „Akurát dva až tri mesiace pred maratónom pridám nejakých 30-40 km na rovine, keďže väčšinou behám v teréne a v kopcoch. Behám po celý rok, v lete aj v zime a za každého počasia. Beh sa stal súčasťou môjho života.

Súčasťou prípravy bol aj Ultramaratón Miškolc – Košice. „Zabehli sme ho ako 5-členná štafeta s kolegami z USSK Maťom Telepunom, Mariánom Rybárom, Braňom Klobošičom a bývalým kolegom Julom Vilkom. Absolvoval som aj štafetový beh Volvo Run z Košíc do Bratislavy či Margecanský horský polmaratón.  Košický maratón už po jedenástich rokoch beriem ako pravidelnú čerešničku na torte. Chcem si ho v prvom rade užiť s rodinou, známymi, priateľmi aj kolegami. Mojím mottom sa stal minuloročný výrok môjho kamaráta Jara Vojačeka, ktorý keď ma zbadal 200 metrov pred cieľom vyhlásil: „Slavo, veď ty bežíš s úsmevom do cieľa“.
Budeme držať kolegovi Albrechtovi palce, aby s úsmevom dobehol aj tento rok.

Žien behajúcich maratón je v porovnaní s mužmi stále ako šafranu. Medzi zamestnankyňami USSK poznáme aktuálne len jednu, Evu Markovú z IT. Kto motivoval k maratónu ju a naozaj je medzi zamestnankyňami USSK jediná, ktorá si na maratónsku trať trúfa?

„K zabehnutiu prvého maratónu ma motivovala naša bývalá kolegyňa Betka Tiszová“, spomína Eva. „Po mojom prvom polmaratóne mi povedala, že mám na to, aby som zvládla aj celý a začali sme spolu jeden až dvakrát do týždňa behávať ráno z Jazera popri letisku na Vstupný areál USSK. Radami a povzbudením mi veľmi pomohla aj ďalšia kolegyňa, dlhoročná skúsená bežkyňa Erika Billá.“

Podľa Evy počet žien stúpa na všetkých dĺžkach a typoch tratí, aj na tej maratónskej. Mnohé si svoju maratónsku premiéru odkladali práve na tento jubilejný, stý ročník. „Medzi nimi je aj moja kolegyňa z IT, Katka Vojaček. Držím jej palce, nech jej premiéra vyjde podľa predstáv a nech je to pre ňu natoľko pozitívny zážitok, aby si ho chcela aj potom neraz zopakovať.“

Eva beháva celoročne, aj keď v posledných rokoch na verejných akciách čoraz menej. Účasť na MMM si ale značí automaticky do kalendára už desiaty raz. „Tento rok by som mala bežať znova ako vodička, teraz pre zmenu na čas 4:30. Keďže o vlastné výkony mi už nejde, dáva takáto pomoc mojej účasti na maratóne iný rozmer. Vodiči bežia celú trať v rovnomernom tempe, nesú pritom batoh s vlajkou s označeným výsledným časom a musia mať výkonnostnú rezervu, aby mohli pomôcť a poradiť spolubežcom. Tomu prispôsobujem aj prípravu – sústredím sa na dlhšie behy v pomalom tempe, často s bežeckým batohom.“