Miloš Popovič dosiahol v priebehu dvoch rokov na maratónskej trati viaceré výborné výsledky
Na otázku, prečo sa dal na beh, odpovedá vtipne českým príslovím: Kdo si hraje, nezlobí! Skutočným dôvodom však je, že táto aktivita mu pomohla zbaviť sa prebytočných kilogramov a udržiava ho fit. Miloš Popovič sa intenzívne venuje vytrvalostnému behu iba niečo vyše dva roky, no za pomerne krátky čas už zaznamenal niekoľko pozoruhodných výsledkov. Za zmienku stojí napríklad vlaňajší Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, kde časom 2:44:50 hod. obsadil pekné 17. miesto a spomedzi železiarov bol jednoznačne najlepší. O osobnom rekorde na 42-kilometrovej trati 2:40 hod. hovorí, že ho možno ešte zlepšiť. Podľa jeho slov, zabehnúť maratón za 2:30 – 2:33 hod. vôbec nepatrí do kategórie sci-fi. Na to však treba tvrdú prípravu a ideálne podmienky.
PRE MNOHÝCH ĽUDÍ JE PREDSTAVA O BEHU ŠOKUJÚCA
A čo ho na behu láka? „Pre človeka je to od nepamäti úplne prirodzená aktivita. Pritom pre mnohých ľudí je predstava o behu šokujúca. Môže za to moderná doba, neustále sa prejedáme, žijeme pohodlný život. Korčule ani bicykel ma nelákajú,“ jednoznačne odpovedá, prečo je beh aktivitou číslo jeden.
Miloš Popovič, ktorý pracuje ako vozmajster v divíznom závode Doprava, doteraz absolvoval priemerne štyri maratóny ročne. Do budúcnosti však nazerá inou optikou. „Po skúsenostiach zastávam názor, že menej znamená viac. Radšej zabehnúť dva, ale s lepším výsledkom. Mať cieľový maratón a na ten sa pripraviť.“
TELO VÁM NAPOVIE, KEDY STE TO PREHNALI
Alfou a omegou úspechu na dlhých tratiach je svedomitá príprava. Tú nikdy nepodceňuje, pozor si však dáva na pretrénovanie. Skúsený bežec rozpozná, kedy si na seba naložil až príliš. „K indikátorom pretrénovania patria citeľné oslabenie imunity, vnútornej rovnováhy, homeostázy. To, že všetko nie je kóšer, vám napovie napríklad aj chrípka, ktorú chytíte v netypickom období,“ vysvetľuje, prečo to s trénovaním netreba preháňať.
Hovorí, že štatistiky a čísla ho nezaujímajú, nevedie si ani tréningové denníky. Doteraz nikdy nešiel cestou objemovej prípravy. Behá v priemere 450 kilometrov za mesiac. V treťom mesiaci prípravy na maratón ešte pridá ďalších približne 70 kilometrov. „Niečo mi však našepkáva, že by to mohlo byť aj 850 kilometrov za mesiac. Tak uvidíme. Miera obety je celkom významný faktor...“
Behom inšpiroval aj svojich najbližších. V rodine, tvrdí, zaregistroval pokroky v stravovaní. Znížila príjem cukrov, najmä tých rýchlych s vysokým glykemickým indexom, a tiež pečiva.
ZRANENIAM SA BEŽCI ÚPLNE NEVYHNÚ
Miloša Popoviča zatiaľ vážne zranenia obchádzajú, aj keď podľa jeho slov sa im aktívni bežci úplne vyhnúť nemôžu. Na svedomí ich má často preťaženie. Preto by podľa jeho slov mali dbať na to, aby si udržiavali primeranú hmotnosť a sledovali index BMI.
Na pretekoch pravidelne zažíva viac či menej zábavné príhody. Vraví, že je „očarený“ pohľadmi na vodou a gélmi zadúšajúcich sa bežcov. Občas sa niekto na pretekoch stratí, s čím má aj osobnú skúsenosť, keď si kvôli dočasnej absencii organizátora na križovatke zbytočne „nadbehol“ kilometer navyše. S úsmevom si spomína aj na jedny kratšie preteky, keď kolegovi zozadu asi dvadsaťkrát šliapol na nohu.
„Zaujímavá bola aj príhoda z polmaratónskej trate, kde sa asi 20-ročný mladík snažil v silnom vetre značnú časť behu parazitovať na tempe, ktoré udávali 40 až 50-roční borci. Od týchto veteránov si vyslúžil „hlášku“, aby sa neflákal a išiel dopredu pomáhať s tempom. Nakoniec vysvitlo, že mladík nevládal, mlel z posledného a nakoniec zo skupiny odpadol,“ pridáva ešte jednu vtipnú príhodu.
Na nasledujúci rok má náš kolega smelé plány. Chystá sa na maratón do Berlína, pre ktorý je charakteristické špičkové pretekárske obsadenie a rýchla trať. Do budúcna ho lákajú aj ultra maratóny a triatlon.
