V Klube Forresta Gumpa na Užhorodskej ulici v Košiciach sa zišla skvelá partia
Nečakané ticho nás privítalo niekoľko minút po desiatej dopoludnia pri vstupe do areálu neziskovej organizácie Klub Forresta Gumpa, ktorá poskytuje vo svojom dennom stacionári starostlivosť ľuďom so zdravotným postihnutím. Len odkiaľsi z diaľky bolo počuť prerušovaný zvuk kosačky. Pršalo, ba čo, práve sa rozlialo ako z krhly. Dvadsaťčlennú partiu dobrovoľníkov z košickej huty spolu s koordinátorkou aktivity Gabrielou Dziakovou z útvaru Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy i riaditeľkou neziskovky Luciou Tažikovou sme našli vo vnútri budovy. Dážď využili na krátku prestávku a na desiatu. Šunkou obložená bageta i teplý čaj dobre padli.
„Kopu vecí sme už porobili, stihli sme toho napriek dažďu dosť. Zopár fúr demontovaného nábytku už chlapi vyviezli do zberného dvora, natierali sme konštrukcie, kosili, umývali okná, vypratávali vnútorný dvor... A ideme ďalej,“ referovala riaditeľka. O zopár minút hlavná miestnosť denného stacio-nára osirela. Brigádnici sa so svojimi domácimi koordinátormi jednotlivých aktivít rozpŕchli za robotou...
Vo vnútornom dvore stálo auto s prívesom, do ktorého dobrovoľníci nakladali rôzny stavebný materiál. „Rozhodli sme sa,“ vysvetlila Lucia Tažiková, „že ho darujeme neziskovej organizácii Oáza – nádej na nový život v Bernátovciach, ktorá sa stará o bezdomovcov. Nám ho netreba, zvýšil sa, keď sme rekonštruovali naše priestory. Sú tu kachličky, dlažba, škárovacia hmota, omietková zmes či hygienické zariadenia. Určite sa im to zíde. Už sme im volali, že im ho tam čochvíľa dovezieme...“
Chlapom o čosi ďalej bolo veselo. Oceliari Jozef Kandráč a Radovan Piroško ani zamak nevyzerali na to, že majú po nočnej. Prekárali sa navzájom, žartovali, no robiť neprestali. „Chceli sme prísť a tak sme tu,“ dozvedeli sme sa. Okrem iného. Zohratá dvojica spolu so Zorou Horváthovou z Mechaniky zhrabúvala pokosenú trávu, ktorú im za pomoci kosačky „pripravil“ ďalší člen divízneho závodu Mechanika Ján Rybár.
Veselú partiu sme našli na druhom dvore. Obloha sa na čas umúdrila, dážď ustal. Peter Zahumenský, Štefan Bereš, obaja z Informačných technológií, Vladimír Ficeri z Mechaniky i František Klimo z dcérskej spoločnosti OBAL-SERVIS, a.s. Košice nemali núdzu vo vtipkovaní. „Do nášho tímu patrí aj Robo Lakatos,“ nezabudli na kolegu, ktorý práve odbehol. Stará konštrukcia sa pod ich rukami menila na ostrú červenú. „Opačná strana bude zelená... Či to stihneme? Iste áno, času máme dosť,“ nechal sa počuť Peter Zahumenský.
Okná na budove sa už skveli čistotou. Aj vďaka Monike Zelenayovej, Viere Veresovej z DZ Doprava a Márii Kóňovej. Tomáša Krivdu z divízneho závodu Koksovňa sme zastihli pri úprave záhonov. „Kosil som, ale dážď spôsobil, že sa kosačka zahlcovala, musel som prestať. Ešte taká hodinka by bodla... Možno by pomohla strunová,“ načrtol možnosť, ako dokončiť robotu. No ešte nebolo nič stratené, do konca brigády ostávala vari hodina. Napokon, aj keď nakrátko, sa ukázalo aj slnko. Skupina košických hutníkov a ich blízkych, spomenúť ešte treba Petra Zelenaya, Michala Šoltýsa, Martina Huru, ktorí sa popasovali s rozoberaním starého nábytku, Jakuba Rybára a Mareka Kóňu, rovnako ako domáci tím z Klubu Forresta Gumpa, odviedla počas soboty dobrú robotu. Areál denného stacionára skrásnel, dobrovoľníci mu vdýchli nový vzhľad.
„Je to už štvrtý raz, čo nám v rámci dobrovoľníckych dní zamestnanci U. S. Steel Košice pomáhali. Ďakujeme, pomoc si veľmi vážime, “ vyprevádzala nás nešetriac slovami uznania Lucia Tažiková.
