Aidan Dlugacz je Američan, ktorý študuje na Penn State University a špecializuje sa na medzinárodnú politiku so zameraním na národnú bezpečnosť. Korene má na Slovensku, jeho strýko dokonca pracuje v našej spoločnosti.  Mesiac strávil na východnom Slovensku a ako dobrovoľník pomáhal Gréckokatolíckej eparchiálnej charite. Aidana sme požiadali o krátky rozhovor.

Prečo ste sa rozhodli prísť?

Rozhodol som sa prísť do Košíc, aby som pomohol ukrajinským utečencom. Ako Američan cítim, že by som mal niečo vrátiť svetu, pretože ja osobne žijem v bezpečí a pohodlí Spojených štátov, ďaleko od tohto konfliktu.  Chcel som ako novinár počúvať príbehy tých, ktorí utiekli pred vojnou, aby som mohol vyrozprávať svojim spoluobčanom, aké to naozaj je pre ľudí, ktorých tento konflikt zasiahol.
 

Kde všade ste počas svojho pobytu boli?

Po Slovensku som väčšinou cestoval so svojím mentorom Modjim, hlavne do miest a obcí v okolí Košíc – Michaloviec, Sobraniec a za najdôležitejšie považujem opakované návštevy a pomoc v Doškoľovacom stredisku U. S. Steel v Medzeve.  Zapájal som sa najmä do organizácie zbierok, ktoré pomohli desiatkam utečencov z Ukrajiny.

Ako by ste opísali váš najsilnejší zážitok?

Mám mnoho skúseností a zážitkov.  Čítame titulky, vidíme informácie o pohybe vojsk a zámeroch ruského vojenského frontu. Nevidíme však tváre a príbehy ľudí, ktorí utiekli z miest, ktoré boli zničené.  Bolo to veľmi poučné hovoriť s nimi. V priebehu mesiaca sa vo mne hlboko zakorenilo vedomie, že ľudské straty tejto vojny sú omnoho väčšie ako územné.

Najsilnejší zážitok som mal jednoznačne na Ukrajine. Vidieť, ako to na Ukrajine v skutočnosti vyzerá, bez sprostredkovania médiami, to mi naozaj otvorilo oči.  Vedie sa tam skutočne hrozná a krvavá vojna.

Ako chcete využiť skúsenosti, ktoré ste počas tohto mesiaca získali?

Tieto skúsenosti mi veľmi pomohli, najmä poskytli iný pohľad na svet a na to, čo všetko sa môže stať, aké hrozné a barbarské udalosti. A doma sa o tieto príbehy môžem podeliť s ostatnými.