Niekoľko dní po tom, ako americký prezident Donald Trump podpísal zavedenie ciel na dovoz ocele a hliníka do USA, usporiadal časopis Forbes Slovensko stretnutie členov Business Leaders Club v Košiciach, na ktorom sa hovorilo o vplyve tohto rozhodnutia na slovenskú oceľ.Z článku vyberáme:
Prezident Trump zdôvodňoval svoje rozhodnutie ako snahu o zachovanie domácej bezpečnosti a naplnenie predvolebného sľubu. „Otázka je, ako zareaguje Európska únia. Či budeme chcieť ochrániť náš priemysel a tiež sa na to pozrieme z pohľadu ochrany národnej bezpečnosti. Alebo sa oceľ bude vyrábať inde a budeme mať zelenú Európsku úniu,“ zamýšľa sa Miroslav Kiraľvarga, viceprezident pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania U. S. Steel Košice.
Podľa jeho slov v Bruseli nepočul zatiaľ nikoho povedať, že v rámci EÚ nechceme oceliarenský priemysel: „Na druhej strane kroky, ktoré Európska komisia niekoľko rokov robí, sú chvályhodné smerom k znižovaniu znečisťovania životného prostredia. Ale ak si to premietneme do čísiel z pohľadu štatistík, tak Európa produkuje z celosvetového objemu skleníkových plynov iba 9 %.“
Napriek tomu je Európa lídrom znižovania emisie skleníkových plynov. “To pre nás producentov ocele, ale aj pre iný priemysel, prináša ďalšie náklady navyše. Aj keď sa o tom rozprávame a snažíme sa legislatívu nie modifikovať, ale zreálňovať, tak sa dostávame do situácie, že ak sa nič nezmení, tak po roku 2030 v Európe nebude môcť existovať oceliarenský priemysel v takejto podobe, ako existuje dnes. Nebude schopný konkurovať nákladovo a vyrábať s maržou, ktorá pokryje aj ďalšie investičné výdavky.“
EUROFER túto obavu prezentoval aj predsedovi Európskej komisie Junckerovi s požiadavkou zastavenia takejto legislatívy a hľadania spôsobu, ako udržať oceliarov v hre. Veľa sa hovorí aj o možnosti zmeny spôsobu výroby, a teda prejdenia od uhlíkovej metódy na tzv. vodíkovú metódu.
Miroslav Kiraľvarga však upozorňuje, že ak by oceliarenský priemysel v EÚ zo dňa na deň prešiel na vodíkovú výrobu ocele, ročná spotreba elektrickej energie by stúpla o taký objem, aká je spotreba celého Nemecka za rok. Takýto objem elektrickej energie by však niekto musel vyrobiť. Ak by sa mala vyrábať len z obnoviteľných zdrojov, tak bude aj cena komodity vyššia.
„Naša konkurencieschopnosť smerom na západ je veľmi ovplyvnená aj cenami elektrickej energie. Aj na tomto poli je veľa priestoru na to, aby slovenská vláda v tejto veci niečo urobila. Nie, aby znižovala ceny komodity, lebo to ani nemôže, ale aby sa všetky prirážky cez tarifné poplatky zreálnili, resp. znížili na úroveň našich konkurentov, čo momentálne tak nie je,“ hovorí Kiraľvarga.
Priamy dopad zavedenia ciel nevidí, keďže U. S. Steel Košice nevyváža svoju produkciu do USA. Upozornil ale, že môže nastať aj situácia, že oceľ, ktorá je doteraz smerovaná do USA a bude zaťažená 25-percentnými clami, bude musieť byť umiestnená niekde inde. Môže to byť aj trh Európskej únie. „Čiže môže zrazu nastať situácia, že príde k pretlaku a zvýšenej ponuke voči dopytu a tým pádom ceny budú klesať. S tým sa trochu pohrávame, že takáto situácia môže nastať,“ zamýšľa sa Kiraľvarga.