Predstavte si, ako sa balíte, keď idete na dovolenku autom. Premýšľate, čo kde v kufri uložiť, čo nebudete po ceste potrebovať, čo by sa vám mohlo zísť, naopak, čo potrebujete mať „pri ruke“... Niekedy je to celkom veda a stojí to hodnú chvíľu premýšľania a plánovania.
A teraz si predstavte, že dennodenne, každý jeden deň musíte vyexpedovať 12 000 ton výrobkov made in U. S. Steel. Do vlaku? Do kamióna? Kde je vlak pristavený? (máme v železiarňach 20 koľají). Do ktorého vozňa? K akému zákazníkovi ide materiál? Do akej krajiny? Kde sú všetky tie výrobky? Pochopiteľne, nemusia byť na jednom mieste, najmä ak si zákazník objednáva viacero druhov...
Tak presne toto má na starosti Gabriel Pálfi, ktorý pracuje ako koordinátor expedičných činností v DZ Expedícia. Gabriela vám radi predstavujeme ako ďalšieho z našich kolegov v rámci série článkov o ľuďoch, ktorí majú také povolania, aké inde na Slovensku nenájdete.
Gabriel má na starosti expedíciu komplet valcovaného materiálu, teda teplých a studených plechov, zvitkov a pások. Už sme spomínali dennú "dávku", ktorá je približne 12 000 ton. Ak si to vynásobime počtom dní v roku, spriemerujeme, tak nám vyjde úctyhodné číslo 3,5 milióna ton. Polovica sa od nás expeduje vlakmi a polovica kamiónmi.
Zošitové obdobie
Ako sa k tejto práci dostal? „Začínal som pred 23 rokmi na expedícii v DZ Expedícia teplej valcovne ako predák pre nakládku plechov. Prešiel som si celou teplou valcovňou, je to z hľadiska expedície naša najkomplikovanejšia prevádzka. Takže som získal výborný prehľad. Ešte počas práce na expedícii teplej valcovne, som občas „zaskakoval“ za kolegov, ktorí vypadli. Aj keď to vôbec nebolo jednoduché. Akoby človeka hodili do vody a nepýtali sa ho, či vie plávať . Pred troma rokmi som prešiel v rámci DZ Expedícia na súčasnú pozíciu koordinátora expedičných činností.“
Na začiatky na tomto poste spomína ako na obdobie zošitov. Od skúsenejšej kolegyne dostával množstvo rád na riešenie rôznych situácií, ktoré si zapisoval a ku ktorým sa potom neraz vracal.
Gro tejto práce je plánovať nakládku na železničné vagóny a nakladacie „okná“ na kamióny. V USSK je 20 koľají, od bývalého Hydrostavu, cez celú studenú valcovňu, teplú valcovňu až po rúrovňu Obhospodarujú teda takmer 2/3 tretiny železiarní: „Plánujem nakládku na vagóny – každý deň sťahujeme skladové expedičné zostavy materiálu, ktorý je vyrobený, máme termíny ucelených vlakov, každý vlak má svoj čas, kedy musí byť ukončený u nás, potom ho musí spracovať doprava, aby vagóny dala dokopy a vlak sa musí odovzdať v Haniske. Každý vlak má svoju vlakotvornú cestu, preto musí byť naložený načas. Keďže vlakov máme veľa a sú na 20 koľajach, musíme sa trafiť do správneho vlaku so správnym materiálom... Je to niekedy ako alchýmia. Ako keď sa „varí“ oceľ, je treba pridať všetky prísady, tak u nás sa to „varí“ tak, aby sme dali dokopy všetok materiál, ktorý si zákazník objedná. Ak si zákazník objedná jeden vlak a materiál nie je iba na jednej koľaji, ak berie rôzne druhy výrobkov ... je to veľká alchýmia. Železničné vozne nemajú nevyčerpateľnú kapacitu, nemáme vždy dostatok takého typu vozňov, aký potrebujeme... Keď začneme nakladať, musíme vedieť, čo naložíme ako prvé, do ktorého vozňa a čo môže prípadne počkať.“
„Prúsery“ sa stávajú, ale veľmi zriedkavo
Nie zanedbateľným faktorom sú platby Cargu. Keď pristavia vagóny, 48 hodín sú oslobodené od platenia. Za každú ďalšiu hodinu, ktorú u nás stoja, sa platí. V minulosti boli poplatky len za dlhšie státie vozňov na našich koľajach aj 250 000 eur mesačne. Teraz je to cca 12 000 eur.
Stane sa pri tejto práci aj nejaký „prúser“, keď napríklad zákazníkovi odíde tovar, ktorý si neobjednal? Stáva sa to často? „Ale áno. Stane sa aj to,“ hovorí Gabriel Palfi a dodáva: „Aj keď teraz už veľmi zriedkavo. Každý výrobok je označený identifikačným štítkom s čiarovým kódom a po naložení celého vagóna naskenujeme čítačkou všetky výrobky. Keby sa tam ocitol výrobok, ktorý tam nepatrí, tak ho vyberieme. K zámene ale môže dôjsť aj vo výrobe, čo my už ovplyvniť nemôžeme. Ak zamenia identifikačný štítok, my na to nemáme ako prísť.“
Práca je to stresujúca, telefóny zvonia aj večer alebo cez víkendy.... stále sa niečo vyskytne. „To je na tejto práci práve to najzaujímavejšie. Každý deň riešime niečo iné, vyskytnú sa iné problémy, iné výzvy, iné požiadavky,“ hovorí Gabriel.
Fanúšik HC Košice, ktorý sa mal narodiť ako Talian
Ešte sme chceli vedieť, ako najradšej relaxuje, čo sú jeho obľúbené činnosti, pri ktorých dokáže vypnúť: „Som veľkým fanúšikom HC Košice. Takmer na každom jednom zápase HC Košice ma môžete vidieť vo fan zóne A11. Na hokej chodievam väčšinou so synovcom. S partnerkou si radi zájdeme aj na výlety na bicykloch. Bavila nás aj turistka, keď nás vyplašili medvede a divé svine, tak sme s tým skončili. Keďže bývam na dedine, mám rád aj práce okolo domu. Som veľký kutil, pre mňa je hobby napríklad zváranie. Robil som aj veľa altánkov u nás, v dedine. Rád robím s drevom a samozrejme aj so železom.“
Človek dokáže všetko, len musí chcieť
V živote sa riadi tým, že človek dokáže všetko, čo si zaumieni. Len samozrejme, musí chcieť. Dvadsať rokov po maturite na hutníckej priemyslovke sa rozhodol študovať popri práci na FMMR. V aule sa ich zišlo asi 110 nádejných študentov. Dekanka im hneď v úvode povedala, že možno dve tretiny sa po prvom semestri nevrátia. A mala pravdu. Gabriel Palfi však študovať chcel. Pred dvoma rokmi mal promócie.
Foto: František Gregor a súkromný archív Gabriela Pálfiho
