Alexander Tažík účastníkom spoločnej konferencie o BOZP EÚ - USA v Portugalsku

Začiatkom novembra sa v Cascais pri Lisabone v Portugalsku uskutočnila 5. spoločná konferencia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP) EÚ - USA. Podujatie sa koná striedavo v Európe a Spojených štátoch od roku 1998. Usporiadateľom ostatného stretnutia bola Európska komisia v spolupráci s Portugalskom, ktoré predsedá Rade EÚ a OSHA (Federálna vládna agentúra pre BOZP v USA). Účastníkom rokovania bol i inšpektor BOZP pri OZ METALURG Alexander Tažík.

· Koho ste na konferencii reprezentovali?
- Na podujatí som sa zúčastnil ako člen ACSH. Je to Luxemburský poradný výbor pre BOZP. Každá členská krajina EÚ má v ňom troch zástupcov za vládu, zamestnávateľov a odbory. Ja zastupujem v ACSH Konfederáciu odborových zväzov SR. Na podujatie sme boli automaticky pozvaní všetci členovia ACSH.

· Čo bolo obsahom stretnutia?
- Transatlantická spolupráca medzi EÚ a USA v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa rozvíja od roku 1995. Orientuje sa najmä na výmenu názorov na hlavné otázky bezpečnosti práce, na ktorých sú zainteresované obe strany. V Cascais sme sa zaoberali štyrmi základnými okruhmi tém. Pripravenosťou na nebezpečné situácie, akými sú katastrofy, zemetrasenia, živelné pohromy, pandémie, teroristické útoky, hurikány a bezpečnosťou a ochranou zdravia dotknutých osôb, vzdelávaním v oblasti BOZP, novými ohrozeniami vo vzťahu k BOZP, napríklad novými chemikáliami, nanotechnológiami a hovorili sme tiež o strategických prístupoch k BOZP.

· Mali ste možnosť aktívne vystúpiť?
- Každý účastník konferencie bol vopred zaradený do pracovnej skupiny k niektorej z uvedených tém. Ja som bol v skupine pre tému číslo 1 a tá bola ešte rozdelená do troch osobitných blokov: efektívne plánovanie a príprava na nebezpečné situácie na celoštátnej, samosprávnej a medzipodnikovej úrovni, efektívne plánovanie a príprava na nebezpečné situácie na podnikovej úrovni a ochrana zamestnancov, ktorí musia bezodkladne reagovať na vznik katastrofických situácií. V diskusii k prvému bloku som hovoril o tohtoročných marcových udalostiach v Novákoch, výbuchu vo Vojenskom opravárenskom podniku. Prezentoval som dva pohľady. Poukázal som na nízku úroveň BOZP vo výbušnom prostredí, ako možnú príčinu udalosti a rýchlu reakciu mimo podnikových štruktúr - samosprávne orgány, prítomnosť predstaviteľov vlády a záchranných tímov. Reagoval som tak na kritiku amerických kolegov na vlastné federálne orgány a hlavne prezidenta USA za počiatočný nezáujem o New Orleans pri hurikáne Katrina.
K druhému bloku som mal spracovanú prezentáciu o pripravenosti U. S. Steel Košice na nebezpečné situácie. Túto oblasť vo firme zabezpečuje odborný útvar Krízový manažment, ktorý kombinuje v sebe, v zmysle požiadaviek európskej a slovenskej legislatívy, najmä prvky civilnej ochrany a pripravenosti na závažné priemyselné havárie. Prezentáciu komentovali ako príklad dobrej praxe pripravenosti na závažné udalosti a havárie. Medzi poslucháčmi, približne tridsiatimi odborníkmi z Európy i Spojených štátov, mala pozitívny ohlas. Ocenili najmä prvky komunikácie v prípade závažných udalostí (havarijné komisie, dosiahnuteľnosť, vyrozumenie verejnosti), spoluprácu s verejnými orgánmi pôsobiacimi v tejto oblasti, havarijné plány a prostriedky rýchlej reakcie a poskytnutie lekárskej pomoci - vlastný záchranný útvar, špecializované vozidlá, vrátane sanitného vozidla, rýchla dostupnosť odbornej lekárskej pomoci (nemocnica Šaca) s vysoko špecializovanými oddeleniami (popáleninové) atď. V diskusii som priblížil tiež protiplynovú ochranu, geografický informačný systém (včasná výstraha pri zvýšenom výskyte nebezpečných plynov) a vysvetlil som, prečo je pre nás v USSK plyn najväčším ohrozením (hutnícky technologický proces, tragické udalosti z roku 1995).

· Čo vás na stretnutí zaujalo?
- Vyjadriť sa môžem iba k téme číslo 1, pripravenosť na nebezpečné situácie, ktorou som sa ako člen pracovnej skupiny zaoberal. V EÚ to striktne rieši legislatíva, najmä smernica EÚ tzv. Seveso II, ktorá je pre príslušné subjekty záväzná. V Bruseli je zriadené monitorovacie a informačné centrum, ktoré monitoruje všetky závažné udalosti s dopadom na ľudí a životné prostredie v EÚ, vedie databázu odborníkov a záchranných tímov v jednotlivých krajinách a koordinuje pomoc, o ktorú môže požiadať nielen členská krajina EÚ, ale hociktorá krajina na svete. V USA to nie je poňaté tak prísne a všetko má v sebe prvky stratégií, koncepcií, plánov, odporúčaní a problematika je prevažne ponechaná na samotné firmy, teda na zamestnávateľov, ktorých hlavným cieľom je zisk a nie pripravenosť na udalosti, ktoré sa možno u nich nikdy nevyskytnú. Zvyčajne sa snažia riešiť dôsledky a prevencii nie je venovaná dostatočná pozornosť. V EÚ je to riešené prístupom - posúdenie rizík - informovanie - vzdelávanie a výcvik zamestnancov.
Môj kolega v ACSH z Malty to vysvetlil na trefnom príklade: nebolo možné rátať s teroristickými útokmi 11. septembra v New Yorku na dvojičky, ale následne pri odstraňovaní sutín sa z pohľadu BOZP urobili chyby, dôsledkom ktorých už niekoľko tisíc ľudí trpí vážnymi následkami najmä na dýchacích cestách (v budovách vo veľkom množstve používali azbest, ktorý je vysoko karcinogénny). Tomu sa mohlo vyhnúť aplikáciou európskeho prístupu. Kolegovia z USA to uznali a posúdenie rizík - informovanie - vzdelávanie a výcvik zamestnancov sú aj kľúčovým záverom konferencie pre tému číslo 1. V neformálnych diskusiách ma zaujalo, že zamestnanci v EÚ i v USA majú podobné problémy. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sa stáva nie nástrojom prevencie, ale represie. Pokiaľ je možné, zamestnanci zatajujú vznik pracovných úrazov z obáv pred prepustením z práce. Zamestnávatelia glorifikujú štatistické údaje o úrazovosti a ponechávajú bokom alebo zahmlievajú veľmi závažné problémy BOZP, ako napríklad používanie nebezpečných chemických látok, azbestu a podobne. Na následky chorôb z povolania umiera ročne v Európe niekoľko desiatok tisíc ľudí, smrteľné pracovné úrazy si vyžiadajú približne päť tisíc ľudí.

· Kedy a kde sa uskutoční najbližšia konferencia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na medzikontinentálnej úrovni?
- Ide o pravidelné rokovania v časovom horizonte dvoch - troch rokov. Najbližšie stretnutie by malo byť v USA, podľa mojich informácií miesto ešte nie je určené. Rád by som sa na záver ešte poďakoval za odbornú konzultáciu pri príprave na konferenciu v Portugalsku riaditeľovi pre Krízový manažment USSK Jánovi Hijjovi a Bohumilovi Gállovi z rovnakého odboru.