Účastníci BUSINESSEUROPE diskutovali aj na tému štatútu trhovej ekonomiky pre Čínu

Dumpingová marža sa typicky vypočítava na základe rozdielu medzi  bežnou hodnotou tovaru (zvyčajne tuzemská cena) a ceny, ktorú platia dovozcovia (cena exportovaného tovaru). Avšak, berie sa do úvahy, že v prípade netrhových ekonomík, ako napríklad Čína, neexistuje reálna možnosť určiť bežnú hodnotu tovaru, pretože lokálny trh nefunguje nezávisle a existuje tam aj štátna intervencia (pomoc). 

Preto sa Európska únia rozhodla použiť odlišnú metódu, založenú na „analogickej/podobnej krajine“. Takáto analogická krajina je krajina podobnej veľkosti a úrovne ekonomiky a teda aj podobnej nákladovej štruktúry ako  daná krajina. Hlavným cieľom spomínanej procedúry je určiť, či cena exportovaného produktu nie je nižšia než jej skutočné náklady. Čínske spoločnosti však vedia individuálne dokázať, že podnikajú v súlade s hospodárskymi podmienkami trhu a preto sú/mali by byť predmetom normálnych metód výpočtu.

Protokol vstupu Číny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) obsahuje odsek, ktorý umožňuje členom WTO použiť odlišnú metódu výpočtu anti-dumpingových poplatkov. Platnosť spomínaného paragrafu (par. 15 odseky (a) (ii) vyprší koncom roku 2016. Mnohí sa obávajú, ako odznelo na debate na zasadnutí  BUSINESSEUROPE, že ak EÚ už nemôže využiť spomínanú alternatívnu metodiku výpočtu, potom nebude možné uvaliť proti Číne anti-dumpingové clá, čo by malo na sektory, ktorých by sa tieto opatrenia týkali (oceľ, neželezné kovy, hnojivá, bicykle) negatívny vplyv. Diskusia na tému poskytnutia štatútu trhovej ekonomiky (MES) sa nemusí naplno rozbehnúť do konca termínu vypršania odsekov (a) (ii), to znamená do konca roka 2016, môže sa viesť na základe vlastných faktov. Európska únia má na poskytnutie štatútu MES Číne striktné kritériá. Pri poslednom hodnotení  v roku 2011 Čína s nimi v súlade nebola.

Žiadosti o udelenie štatútu MES sa hodnotia na základe piatich kritérií, ktoré majú za cieľ určiť, či sú ekonomické podmienky danej krajiny natoľko rozvinuté, že ceny a náklady je možné spoľahlivo použiť na účel vyšetrovania obchodných rozdielov.  Sú nimi:

1. Nízka úroveň vplyvu vlády na alokáciu zdrojov a rozhodovanie podnikov, či už priamo alebo nepriamo (napr. štátne podniky), napríklad formou štátom fixovaných cien, daňovou diskrimináciou či obchodnými alebo menovými predpismi.
2. Neexistujúca  štátom zavedená deformácia riadenia podnikov v spojení s privatizáciou a použitie netrhových obchodných či kompenzačných systémov.
3. Existujúce a zavedené transparentné a nediskriminujúce vnútropodnikové predpisy zabezpečujúce adekvátne vedenie podnikov (použitie medzinárodných účtovných štandardov, ochrana akcionárov, verejne dostupné presné informácie o podnikoch).
4. Existujúce a implementované koherentné, efektívne a transparentné predpisy zabezpečujúce rešpektovanie vlastníckych práv a použitie funkčného systému konkurzného konania.
5. Existencia skutočného finančného sektora, ktorý funguje nezávisle na štáte a ktorý je z pohľadu právneho aj praktického entitou s dostatočnými garanciami a adekvátnym dozorom.

Čína v súčasnosti spĺňa jedine druhé kritérium. Taký je záver hodnotenia z roku 2011. Po tomto dátume Čína neposkytla Európskej únii informácie potrebné na vykonanie nového hodnotenia.