Dvaja mladí ľudia z „Hurbanky“ na brigáde u nás
Keď sme v predchádzajúcej Oceli východu, v článku o dobrovoľníkoch písali, že za roky spolupráce sa medzi železiarmi a ľuďmi z organizácií, ktoré sú zahrnuté do projektu Hutníci pre Košice, vytvorili priateľské vzťahy, tak tento príbeh je toho vynikajúcim dôkazom.
Veľmi nesmelo požiadala počas posledného podujatia koordinátorka z Centra pre deti a rodiny Hurbanova Marika Sančiová našu generálnu manažérku Martinu Kaprálovú, či by nevedela pomôcť nájsť u nás brigádu pre mladých dospelých z tohto zariadenia. Výsledok na seba nenechal dlho čakať a priniesol ďalšie veľmi príjemné prekvapenia.
Zopár telefonátov, osobné stretnutie a v polovici júla už prišla Marika Sančiová s dvoma mladými dospelými – Helenou Žigovou a Pavlom Dávidom k nám, do USSK, vybavovať vstupné formality.
„Nikdy v živote som sa s takým prístupom ešte nestretla,“ povedala a dodala: „U vás, na personálnom sa nás ujali, všetko nám vysvetlili, boli veľmi ochotní a ústretoví. Viete, prichádzali sme s malou dušičkou. Naše deti mali obavy, čo bude, ako bude, prvýkrát niekde nastupovali do práce, deti z domova.. Keď si zapisovali vek tých dvoch mladých ľudí a zistili, že chlapec bude mať 18 rokov nasledujúci víkend, vytiahla vaša pracovníčka zo stola dezert a zablahoželala mu! Boli sme veľmi dojatí.“
Nuž a kto sa u nás mladých ľudí takto ujal? Boli to Erika Felsöciová a Janka Sekelová.
„Bola som ešte predtým u nich v Centre pre deti a rodinu, pretože mi bolo jasné, že lepšie je osobne povysvetľovať a dohodnúť sa, ako vysvetľovať telefonicky alebo e-mailom niekomu, kto u nás v živote nebol. Tiež sa mi dostalo milého prijatia a dokonca som sa našla aj na fotke z Dňa dobrovoľníkov,“ povedala nám Erika Felsöciová.
Helenka a Pavol už „zarezávajú“ v práčovni. Boli sme ich navštíviť. Čo robia, ako sa im práca páči? „Som veľmi spokojná s touto brigádou. Pomáhame pri žehlení a skladaní,“ hovorí Helenka. Rovnako tak aj Paľo. Teší ho, že pracujú vo veľmi dobrom kolektíve. Na jeseň sa obaja vrátia do školy, ale vedúca práčovne Iveta Kardošová by ich rada vzala na brigádu aj o rok: „Sú veľmi pracovití, rýchlo sa naučili, čo majú robiť.“
Nuž, dobrá vec sa podarila. „Mohli by sme takýmto mladým ľuďom aj viac pomáhať, aby si vytvárali dobré návyky. A najväčšia vďaka patrí pani Sančiovej, že sa nebála popýtať o pomoc. To bolo hlavné,“ myslí si Martina Kaprálová.