Ján Strömpl z RMS je dlhoročným vytrvalcom, na konte má vyše šesťdesiat maratónov

Beh sa stal súčasťou jeho života pred vyše tridsiatimi rokmi. Má za sebou viac ako šesťdesiat maratónov a postavil sa na štart vyše štyristo ďalších pretekov. Ján Strömpl z dcérskej spoločnosti RMS, a. s. Košice je dlhoročným vytrvalcom a na tento fyzicky náročný šport nedá dopustiť. Hovorí, že formuje telo i ducha. Svedomito si zapisuje každý zabehnutý kilometer. Za ostatných vyše tridsať rokov ich zdolal neuveriteľných 126 tisíc.

Čaru vytrvalostného behu prepadol v roku 1983, no predtým sa venoval inému športu. "Aktívne som začal športovať v období, keď som navštevoval hutnícke učilište, ktoré som reprezentoval v ľadovom hokeji. Jednu dorasteneckú sezónu som odohral za "béčko" VSŽ. Po prechode do mužskej kategórie som hral deväť rokov za TJ Spartak Medzev, odkiaľ pochádzam. V krajských majstrovstvách sme to dotiahli najvyššie na druhé miesto," spomína si na športové začiatky.

Korčule zavesil na klinec v roku 1982. V tom čase už pracoval desať rokov v divíznom závode Údržba. "Šport mi začal postupne chýbať. Netrvalo dlho a kolegovia ma začali lanáriť na beh. Nech sa pridám do partie." Nemuseli ho dlho prehovárať. Ján Strömpl začal s behom a budovaním fyzickej kondície. Kolegovia chceli, hovorí, aby už v prvom roku skúsil maratón, no necítil sa na to. Premiérovo sa postavil na štart 42-kilometrovej trate v roku 1984. Na "domácej" pôde, na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach, mu v cieli namerali 2:50:28 h. Na nováčika amatéra to bol dobrý výkon a nepochybne skvelá skúsenosť. "Pred štartom som bol vo veľkej eufórii, no podmienky boli katastrofálne. Azda najhoršie, aké som kedy zažil. Bola zima, pršalo a fúkal silný vietor. Dostal som takú dobrú facku do bežeckého života," smeje sa.

Od spomínaného krstu v roku 1984 ťahá v Košiciach úctyhodnú šnúru tridsiatich maratónov v rade. V metropole východu dosiahol najlepšie umiestnenie v roku 1988, keď skončil v celkovom poradí na devätnástom mieste. Najradšej však spomína na Považský maratón v roku 1987, na ktorom skončil v celkovom poradí na treťom mieste v osobnom rekorde 2:27:43 h. Boli to zároveň majstrovstvá Slovenskej republiky v maratóne, preto ho potešilo, že sa mu ako rekreačnému maratóncovi podarilo poraziť aj registrovaných bežcov s klubovou príslušnosťou. Rád si spomína aj na tri tituly v rade z Rajeckého maratónu, ktoré získal v rokoch 1984-86. "Hetrikom" sa pýši aj z pretekov - Beh denníka Práca. Organizovala ho vtedy v Trenčíne Ústredná rada odborov. Išlo o krosový sedemkilometrový beh.

Náš kolega, ktorý od roku 1993 pracuje pre dcérske spoločnosti, je aj po rokoch v dobrej forme. Udržiava si ju aj vďaka pravidelným tréningom, ktoré podľa vlastných slov absolvuje štyri až šesťkrát za týždeň. V minulosti dvadsaťpäť rokov pravidelne behal do práce.

V súčasnosti sa viac ako na rýchlosť zameriava na odovzdávanie skúseností. Behom sa chce už len zabávať. "S kolegom Františkom Semankom robíme tri roky po sebe na košickom maratóne takzvaných zajacov. Udávame tempo pre bežcov, ktorí chcú zdolať trať okolo štyroch hodín. Je to dobrá zábava," hovorí. Teší ho, že je obklopený mladými ľuďmi. Nebojí sa preto, že by o beh v budúcnosti nebol záujem. Novú generáciu spozoroval aj na našich firemných hrách, na ktorých sa pravidelne zúčastňuje.