Chod charitatívneho stánku U. S. Steel Košice pomáhajú zabezpečovať dobrovoľníci

Keď košická oceliareň pred piatimi rokmi dala po prvý raz príležitosť neziskovým organizáciám prezentovať sa v charitatívnom stánku na Hlavnej ulici počas Košických Vianoc, možno ani nikto netušil, s akým ohlasom sa táto vskutku skvelá myšlienka stretne. A koľkým ľuďom, často odkázaným na pomoc iných, dá nádej a ukáže, že nie sú so svojím trápením sami. Odvtedy sa v stánku blízko Immaculaty vystriedali desiatky neziskoviek a ľudí s veľkým srdcom, ktorým ochota pomáhať nie je cudzia. Práve naopak.

Ak ste sa už stihli pri stánku pristaviť, mohli ste sa dozvedieť podrobnejšie informácie nielen o zameraní a aktivitách toho ktorého subjektu, či nakuknúť pod pokrievku problémov s ktorými zápasia, ale i porozprávať sa s ľuďmi, na dobrovoľníctve ktorých chod stánku stojí. Za pultom, kde mimochodom na každého hutníka čaká sladká podkovička pre šťastie a pozdrav od prezidenta spoločnosti Georgea F. Babcoka, by ste našli staré známe tváre, ale aj nováčikov. Okrem zástupcov prezentujúcich sa organizácií aj dobrovoľníkov z radov súčasných i bývalých zamestnancov košickej oceliarne a študentov zaradených do Štipendijného programu U. S. Steel Košice. Prečo sa rozhodli pomôcť? Aké sú ich skúsenosti? Aké dojmy v nich služba v stánku zanechala?

Budúca lekárka Martina Remáčová meria cestu do východoslovenskej metropoly, aby mohla pomáhať v stánku až z Martina. Pravidelne, už niekoľko rokov. Presne na Mikuláša úspešne zvládla ďalšiu štátnicu. Tentoraz z internej medicíny. O dva dni už oslovovala Košičanov spolu s mladými záchranármi Michalom a Martinom prezentujúcimi aktivity a zameranie Občianskeho združenia Žabky. "U. S. Steel Košice ma už štvrtý rok podporuje v mojom neľahkom štúdiu medicíny, za čo som veľmi vďačná," vraví a dodáva, že ju to motivuje k stále lepším a lepším výsledkom. "Vo vianočnom stánku je vždy príjemná predvianočná atmosféra a človek sa cíti aspoň trochu užitočný. Pretože vie, že napomáha dobrej veci. Pomáhať iným ľuďom je to, čo ma napĺňa. Zároveň si myslím, že šírenie dobra spúšťa reťazovú reakciu. Ak niekomu pomôžete, tak potom on môže pomôcť vám alebo mnohým ďalším ľuďom." Oslovila ju ochota a nadšenie mladých dobrovoľníkov, s ktorými v stánku "slúžila" dobrej veci. A príjemné bolo aj ďalšie zistenie: "Bola som veľmi milo prekvapená, že ľudí ochotných pomáhať je ešte stále tak veľa..."

Pre druháka Ekonomickej fakulty TU Košice Milana Bartoša, čerstvého štipendistu USSK, ktorého mama vo firme pracuje už niekoľko rokov, bola pomoc v stánku prvou skúsenosťou. "Ale môžem ju hodnotiť len pozitívne. Pristavilo sa pri nás mnoho veľmi milých ľudí ochotných prispieť na dobrú vec. Prekvapilo ma, že značnú časť z nich tvorili práve žiaci prvého stupňa základných škôl, pre ktorých dobrovoľný príspevok určite predstavoval nemalé percento obsahu ich peňaženky. K stánku prišlo aj niekoľko mladých ľudí zo zahraničia a bolo očividné, že sa im ručne vyrobené výrobky, ako aj myšlienka celej akcie veľmi zapáčili. Akciu považujem za veľmi vydarenú a určite až najbližšie pôjdem okolo, budem vedieť, pri ktorom stánku sa pristavím ako prvom."

Peter Čižmár je budúci strojár so zameraním na bezpečnosť technických systémov. A na dobrovoľníckych akciách organizovaných USSK sa zúčastňuje už druhý rok. Vraví, že to robí rád. "Z dvoch dôvodov. Prvým je ten, že sám dostávam pomoc v podobe štipendia, čo si nesmierne vážim a aspoň takto sa chcem trochu odvďačiť. Druhým dôvodom je možnosť pomôcť tým, čo to potrebujú aj inak, než finančne." V piatok 10. decembra vypomáhal pri prezentácii školy pre zrakovo postihnutú mládež z Levoče. "Výrobky, ktoré sme ponúkali, boli veľmi pekné a málokto si uvedomoval, koľko námahy dalo deťom vyrobiť ich. Aj preto ma mrzí, že sa pri nás pristavilo pomerne málo ľudí. Na druhej strane sa však našli aj takí, ktorým sa vecičky veľmi páčili a za symbolický príspevok si zobrali aj päť či šesť kusov..." Všakovaké vianočné ozdoby z prútia, sviečky, ručne viazané zápisníky s nádhernými pestrofarebnými obalmi, ozdobné škatuľky a mnohé ďalšie výrobky, ktoré vyrobili deti, ako prezradila Božena Semaňáková, majsterka odborného výcviku, zaujali svojím precíznym spracovaním. Pre Petra Čižmára bolo stretnutie so zrakovo postihnutými deťmi z Levoče, ktoré prišli stánok opáčiť, veľmi príjemné. Rovnako ako pre ďalšiu dobrovoľníčku, opäť štipendistku Nikolu Futejovú, študentku slavistiky. I ju nadchli krásne a kvalitné výrobky. "Ja sama som im nemohla odolať a za príspevok som si odniesla zopár drobností." Pomôcť prišiel i štipendista Peter Červeňák, ktorého otec pracuje ako operátor v Studenej valcovni. "Bol to pre mňa príjemný oddych a spestrenie zápočtového týždňa, ktorý je inak plný stresu."

Na chod stánku dvakrát dozerala aj už skalná dobrovoľníčka z radov zamestnancov U. S. Steel Košice Katarína Dittelová, referentka z Riadenia projektov. Raz spolu so zdravotníkmi z Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach, o niekoľko dní so Združením príbuzných a priateľov Radosť v Košiciach. "Som veľmi rada, že naša spoločnosť aj takým spôsobom poskytuje príležitosť rôznym neziskovým organizáciám prezentovať sa. Je až neuveriteľné, aké nádherné výrobky dokážu deti vyrobiť. Mrzí ma a veľmi trápi, keď niekto prispeje organizácii menšou sumou a vyberie si darček, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu. Potom sa otočí a s úsmevom na tvári sa vychvaľuje známemu, že aký dobrý obchod práve spravil. Deti tie výrobky vyrábajú s láskou a aj materiál niečo stojí. Bola by som rada, keby si to ľudia vedeli vážiť a oceniť prácu tých detičiek. Stále mám pred sebou chlapčeka, ktorý minulý rok vhodil do pokladničky určitú sumu. Ponúkla som mu čokoládu. Ešte sa párkrát vrátil a stále prispel nejakými drobnými. Ďalšiu čokoládu už odmietol prijať, vravel, aby som ju radšej dala iným, on už jednu má. Pristaví sa aj veľa dôchodcov. Radi sa porozprávajú. Niektorí nemajú čím prispieť, ja im napriek tomu dám pohľadnicu. Ani si neviete predstaviť, akú radosť majú a ďakujú, že sme im spríjemnili deň. Odchádzajú s úsmevom a často aj so slzami v očiach. Aj o tom sú Vianoce, nielen o drahých darčekoch. Páči sa mi, keď sa ľudia pristavia, už vedia o nás, pamätajú si náš stánok z minulých rokov a spomínajú, aké krásne upomienkové predmety dostali za príspevok."

Po prvýkrát v tomto roku priložili ruky k dielu aj bývalí hutníci, ktorí si dnes užívajú zaslúžený dôchodok. Jozef Táncoš, ktorý bol vyše tridsať rokov vysokopeciarom, prišiel pomôcť v deň, keď sa prezentovala Základná umelecká škola na Irkutskej ulici v Košiciach, veľmi rád. "Prečo nie, pomáhať treba," skonštatoval krátko.

Bezmála päť desiatok ďalších dobrovoľníkov by mohli určite celé hodiny rozprávať o svojich dojmoch, zážitkoch, pocitoch z práce v charitatívnom stánku U. S. Steel Košice. Len tak mimochodom. Už ste sa pri ňom pristavili? Fungovať bude ešte dnes a zajtra...