Prezident David H. Lohr a ďalší členovia manažmentu spoločnosti na Silvestra medzi hutníkmi

"Safety first!" Aj v tomto duchu sa niesli posledné hodiny a minúty Silvestra 2006. Ako zvyčajne, prezident U. S. Steel Košice David H. Lohr ich strávil medzi hutníkmi. Netradične však, s poďakovaním za prácu i lepšie výsledky v bezpečnosti pri práci v uplynulom roku a vinšmi do toho nastávajúceho, sa s nimi stretával už krátko po deviatej hodine večer v priestoroch brány č. 2. Spolu s ním aj viceprezident pre ľudské zdroje Miroslav Kiraľvarga, predseda Rady odborov OZ Metalurg Mikuláš Duľa, riaditeľ pre vonkajšie vzťahy Ján Bača i hosť - predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa.

"Ďakujeme vám za prácu v roku 2006 a želáme šťastný nový rok 2007," prihovárajú sa vinšujúci aj Ladislavovi Šimonovi. "Ďakujem. Budem to potrebovať. Tento Silvester je pre mňa posledným v robote. Idem do penzie," zareagoval s nádychom nostalgie oceliar, ktorý pod vysokými komínmi prežil 44 rokov. "Začínal som na vysokej peci. Mal som číslo 63. Boli to krásne roky. No nohy už tak neslúžia. Pobolievajú...," dodal. "Vďaka vám za vašu prácu," zdupľoval prezident Lohr, začujúc L. Šimona. Po úprimných poďakovaniach ostatných smerujú jeho kroky do poslednej šichty. Strávi ju v kyslikárni.

K vrátnici sa blíži ďalší autobus s oceliarmi. Aj oni prijímajú poďakovania s čokoládovými podkovičkami pre šťastie. Pri schodoch vestibulu však postáva trojica. Svoj rituál nezmení ani pred nástupom do poslednej zmeny v roku. "My stále takto. Zima je. Počkáme, kým ešte budú chodiť autobusy. Potom pôjdeme," odvetí Norbert Drága z pozinkovacích liniek Studenej valcovne. "Veru, zvykli sme si. Dnes to bude ako každá iná nočná. Za tých vyše tridsať rokov som zažila Silvestra v práci už niekoľkokrát. Dá sa to vydržať, hoci mi bolo aj ľúto, že som nechala doma rodinu," pridá sa jeho kolegyňa z pozinkovne Helena Olšavská. "Všetko v pohode. Aj keď to bude moja prvá nočná silvestrovská," naznačí Adriana Varholová tiež zo studenej.