Júlia je veľmi zaujímavá mladá žena s neuveriteľným príbehom. V roku 2014 ušla s rodinou z Luhanska do Kyjeva. Zoznámila sa s mužom, za ktorého sa vydala a s ktorým má 10 -mesačného synčeka Simona. Bezprostredne po vypuknutí vojny, hneď 26. februára, ušla so synčekom a mamou Tatianou do bezpečia, na Slovensko. Manžel zostal doma, v armáde a je nasadený do obrany mesta.
„Utekám už druhý raz vo svojom živote,“ hovorí. „Prvý raz to bolo len s malou taškou, ale poučila som sa, teraz sme si zabalili všetko potrebné, najmä pre malého.“
V Kyjeve pracovala pre organizáciu, ktorá pomáha utečencom a ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova. Medzi akými sa teraz ocitla aj ona. Vo svojej práci pokračuje aj „vzdialene“. Okrem toho sa snaží zo všetkých možných zdrojov monitorovať situáciu na Ukrajine a pochopiteľne, najmä v Kyjeve. Spolu s priateľmi zbierajú peniaze, aby mohli pomôcť vojakom, ktorí bránia mesto.
Júlia, jej mama Tatiana a synček našli dočasné útočisko v Doškoľovacom stredisku U. S. Steel Košice v Medzeve. „Prijali nás tu veľmi dobre, veľmi srdečne, vo všetkom nám pomáhajú,“ hovorí Tatiana.
V Medzeve plánujú zostať mesiac. Na budúci týždeň odcestujú na dva dni do Viedne, kde sa Júlia zúčastní medzinárodnej konferencie o ľudských právach. Pochopiteľne, najradšej by sa čím skôr vrátili domov.
„Nechápte ma zle. Ste úžasní ľudia. Pohostinní, starostliví. A naozaj vám úprimne za všetko ďakujeme, ale doma je doma. Chceme sa vrátiť, každý by sa mal možnosť vrátiť domov. Ľúbime Ukrajinu. Snáď to už dlho nepotrvá,“ praje si Júlia.
V našom zariadení v Medzeve sa postupne ubytovalo 37 ľudí. Aktuálne je tam 12 ľudí a práve dnes čakajú ďalších 25, budú to prevažne matky s malými deťmi alebo starší ľudia.
Veľmi pozitívne sa k rozhodnutiu našej spoločnosti poskytnúť stredisko v Medzeve ukrajinským utečencom postavili obyvatelia mestečka, kde už dlhšie žije aj niekoľko Ukrajincov. Ponúkajú pomoc, prinášajú oblečenie, každú chvíľu sa prídu opýtať, či netreba s niečím pomôcť.
Naši kolegovia v Medzeve urobili všetko preto, aby sa ukrajinské rodiny cítili u nich dobre. Saunu prerobili na práčovňu, v školiacej miestnosti zriadili detský kútik, podonášali hračky.
„Sú k nám všetci veľmi dobrí, nesmierne ďakujeme, je tu krásne a jedlo je výborné,“ hovorí Tatiana a popri tom čistí dlážku v jedálni, ktorú počas obeda zašpinil malý Simon. „Už sa pani Tatianu ani nepokúšame presvedčiť, aby to nechala tak, že to pozmývame. Vždy nám totiž povie, že neporiadok narobil jej vnuk, a preto to nemáme upratovať my, že na to je tu predsa ona,“ hovoria Marek a Rasťo zo strediska. Zhodujú sa na tom, že sú radi, že môžu pomôcť ukrajinským utečencom, aby sa u nich cítili dobre a bezpečne.
