Ján Seňkovský z Obalservisu s Medailou prof. MUDr. Jána Kňazovického
Ján Seňkovský meria cestu do košických železiarní párkrát do týždňa. Na dvanástky v Teplej valcovni, či už denné alebo nočné, prichádza z takmer päťdesiatkilometrovej vzdialenosti od Košíc, z Trebišova. Veľa napovie už výraz v tvári, keď má odpovedať na otázku, či to nie je únavné. „Ale kdeže. Robím tu, v Obalservise, už tridsať rokov, zvykol som si. Chodíme autom viacerí, sme partia,“ vraví spokojne so smejúcimi sa očami. Sympatický balič i viazač, rukami ktorého prechádzajú zmenu po zmene stovky hrán, ktoré pred expedíciou opatruje ochranným obalom, je dlhoročným bezpríspevkovým darcom krvi. Len nedávno docielil významnú métu, keď ho Slovenský Červený kríž ocenil Medailou profesora MUDr. Jána Kňazovického za sto bezpríspevkových odberov krvi. K humánnemu počinu i oceneniu k stému odberu krvi mu minulý týždeň vo štvrtok 16. januára zagratulovala i predsedníčka Základnej organizácie OZ KOVO v dcérskej spoločnosti Obalservis Monika Jeniková, ku ktorej sa pridal zástupca predáka Cyril Makovec.
„Mal som pätnásť rokov, keď mi zomreli rodičia, išiel som bývať k starým rodičom a tí veru s mojím darcovstvom, ktoré som si prvý raz vyskúšal na vojne, kvôli predsudkom nesúhlasili. Tak som načas s tým kvôli nim prestal. Až keď som sa oženil, k darcovstvu som sa vrátil,“ spomína Ján Seňkovský a dodáva, že ani sám nevie, ako prišla bronzová, potom i strieborná, zlatá a napokon i diamantová Janského plaketa. Jednoducho, od prvej skúsenosti s pustením žilou prešlo veľa času. Z Jána sa stal pravidelný darca, ktorý mieri na transfúzku v Trebišove štyri razy do roka, každé tri mesiace. Starostlivosť tamojšieho zdravotníckeho personálu i atmosféru, ktorá tam vládne, si pochvaľuje. Jeho krvná skupina, nulka pozitív, je vzácna. „Môžem ju darovať každému, ja však prijať môžem iba takú istú,“ konštatuje a priznáva, že neraz zareagoval na telefonát či výzvu, aby prišiel, lebo jeho krv potrebujú. Pokiaľ bude môcť, určite chce v darovaní pokračovať. Jedna z jeho dvoch dcér sa už vydala v jeho šľapajach.
„Dosiahnutím stého odberu sa pre mňa darcovstvo nekončí,“ tvrdí Ján Seňkovský. „Práve o dva dni sa na transfúzku chystám znovu. Má to pre mňa okrem samotného darovania aj iný, taký osobný význam. Aspoň viem, že som zdravý. A čo by som odkázal tým, ktorí sa boja alebo váhajú či krv darovať alebo nie? Určite choďte! Naozaj netreba mať strach.“
